Dejiny rádu chudobných sestier sv. Kláry majú svoje počiatky už pred Kvetnou nedeľou 18. marca 1212, keď Klára di Offreduccio di Favarone v noci tajne opustila rodičovský dom, aby sa v kostolíku Porciunkula pridala k ideálu chudoby menších bratov. Preto musíme v dejinách zalistovať o pár stránok naspäť, aby sme pochopili neskoršie Klárine boje o jej jedinečný spôsob života chudoby v ženskom spoločenstve.

12. storočie bolo nesmierne plodnou pôdou pre rozkvet západného mníšstva v jeho rozličných podobách. Duch sv. Benedikta sa rozdeľoval ako turíčny plameň v nových rádoch cisterciánov, premonštrátov či kanonikov. Obzvlášť silne sa rozmáhali ženské kláštory. Premonštráti spočiatku stavali svoje kláštory ako dvojkláštory, kde žili v jednom objekte čiastočne separátne mužská i ženská komunita. I cisterciáni dali možnosť ženám žiť podľa ich reguly. V r. 1140 však premonštráti zakázali dvojkláštory a koncom 12. storočia sa oba rády vzpierali proti prijímaniu žien a proti duchovnej pastorácii ženských kláštorov. Tzv. „Cura monialium“ (duchovná i hospodárska správa mníšok) sa stala bremenom, ktoré kláštory mníchov už nechceli niesť ďalej. V tejto situácii sa ukázala sila hnutia žien, pretože ony sa i napriek týmto podmienkam naďalej sústreďovali do rehoľných spoločenstiev a to na voľnej báze, bez konkrétnej reguly. Rozšírené boli hlavne v strednej a severnej časti Európy. Jakob de Vitry (1180-1254), augustinián a neskorší kardinál, sa týchto „zbožných žien“ v Belgicku ujal a vydobyl pre ne u pápeža Honoria III. (1216-1227) povolenie „žiť pospolu v spoločných domoch ku vzájomnej podpore a povzbudeniu“ v oblasti Lüttisšského biskupstva, celého Francúzska a Nemecka. Tým pápež prakticky povolil novú formu náboženského života: ženské kláštorné spoločenstvá bez napojenia sa na akýkoľvek, už existujúci, rád, bez prijatia akejkoľvek schválenej regule. Z týchto spoločenstiev vznikli napríklad Begínky.

I politicko-spoločenské zmeny v 12.-13. storočí podnietili životaschopnosť nových spoločenstiev. V tradičnom mníšstve bola chudoba vecou jednotlivého mnícha, ktorý bol zabezpečený spoločným majetkom kláštora. Až prechod z naturálneho do peňažného systému hospodárstva, rozvoj industriálnych foriem a zosilnenie mešťanskej vrstvy, umožnili spôsob života bez majetku a príjmov už i pre celé spoločenstvá. Chudoba, ako ideál života podľa evanjelia, sa stane mottom väčšiny tých, ktorí sa stávajú stále radikálnejšími. Týmto dochádza u mnohých k odklonu od cirkvi, ktorá pristupovala zo svojich bohatých skúseností ku každej radikálnosti triezvejšie a zmierlivejšie. To, že sa tieto spoločenstvá ľahko prikláňali k heretickým učeniam (t.j. odklonu od všeobecnej náuky cirkvi), vyvolalo už veľmi skoro u cirkevných predstaviteľov plány na reorganizáciu a poriadok. Problém sa vyriešili tak, že bola týmto spoločenstvám vnútená regula: Každé spoločenstvo muselo mať schválený spôsob života na základe určitej reguly a stanov pre spoločný život. Takto sa zároveň ubránia pred vplyvmi bludných náuk a získajú pevný základ pre duchovný pokrok.

Práve táto snaha cirkevných predstaviteľov, počínajúc pápežom Innocentom III. (1198-1216) a hlavne kardinálom Hugolínom, neskorším pápežom Gregorom IX. (1227-1241), bolo veľkou prekážkou sv. Kláre z Assisi, aby smela ako žena nasledovať ideál sv. Františka.

Ak teda chcelo náboženské hnutie žien prežiť a stať sa v cirkvi plodným, muselo sa postaviť pod ochranu už existujúcej reguly a podriadiť sa „správnemu spôsobu života“. Na výber stála regula sv. Benedikta, sv. Augustína, sv. Gregora. Určité východisko ponúkli aj nové reguly: sv. Dominika a sv. Františka. Obaja títo zakladatelia rádov napísali reguly aj pre ženské vetvy - tzv. „druhý rád“, čím odpovedali na ich núdzu a zaviazali sa im, že sa budú o ne starať po duchovnej a hospodárskej stránke (Cura monialium). Z toho vyplýva, že nie každý ženský kláštor dominikánok či klarisiek bol založený v pravom zmysle slova. Veľa týchto novovzniknutých komunít 13. storočia bolo pôvodne voľnými sesterskými spoločenstvami, ktoré neskôr jednu z týchto regúl prijalo, čo malo za následok ich veľké rozšírenie, pretože stavali na dobrej pôde kvitnúceho náboženského hnutia žien.

Link k použitej literatúre tu.   

Naspäť na "Klárinu stránku"