Rozjímanie s Ježišom o ceste môjho povolania.

Úvod: Príprava a teória. / 1. Ježiš v lone Márie (Mt 1,18-25) / 2. Jeden z ostatných (Mt 3,13-17) / 3. Ježiš skúšaný na púšti. (Mt 4, 1-11) / 4. Ježiš povoláva. (Mt 4, 18-25) / 5. Ježišov kontemplatívny spôsob života. (Mt 8,14-17) / 


Milí návštevníci našej stránky. Cieľom všetkých povolaní je pre nás, kresťanov, Ježiš Kristus. Jeho nasledujeme, jemu sa stávame podobnými, jeho nechávame konať v nás i cez nás praktickou láskou.
Ako ho môžeme stretnúť v našom každodennom živote? Jednou z možností je rozjímanie – lectio divina (posvätné čítanie).
V nasledujúcich kapitolách vám predstavíme rozjímanie štyrmi krokmi podľa sv. Kláry z Assisi. Sú to pomôcky naučiť sa rozjímať samostatne, dokonca sa môže stať rozjímanie vašou každodennou modlitbou. Potrebné na to je asi 15-30 minút času, Sväté písmo, ticho a nerušený priestor. Uvidíte, že to vôbec nie je ťažké. Z evanjelií budú vybrané state, ktoré zvlášť ukazujú Ježiša akosi „hmatateľne“. Budú to často, ako uvidíte, state, vety či len slová, ktoré sa čítajú skôr len tak „pomimo“, ktoré sa nezdajú dôležité. Ale ak ich raz objavíte, budete ich milovať, lebo Vás zavedú priamo k Ježišovmu osobnému životu, k jeho cíteniu, k jeho samote. Ktovie, možno v nej čaká práve na Vás.

Príprava: 4 kroky rozjímania, ktoré sú tu popísané budú uvedené zakaždým ako pomocná schéma. Ak sa nedostanete ku všetkým bodom, nevadí. Zotrvajte tam, kam vás to „ťahá“. Nemusíte sa ponáhľať, ani hľadieť na hodinky. Text rozjímania v jednotlivých krokoch je vždy iba príkladom, preto je v zátvorkách. Nemusíte ho čítať. Dôležité je len, k čomu nás vyzývajú kroky a prvoradé je, čo osloví vás. ;-)

Teória: 4 kroky rozjímania podľa sv. Kláry z Assisi:
1. itueri: Pozri sa, upriam pozornosť na niekoho, na niečo.
2. considerare: Rozjímaj – nechaj voľný priebeh myšlienkám, pričom jednotlivé myšlienky voľne plynú. Je to také duchovné premietanie.
3. contemplari: Zahľaď sa z vnútra – zotrvaj bez pohybu mysle. Cieľom duchovného náhľadu nie je nejaké poznanie, ale vnútorné spojenie sa s osobou, na ktorú hľadíš  / ochota nechať sa ňou pretvoriť.
4. imitari: Nechaj v sebe vzplanúť túžbu po Bohu (po nasledovaní - desiderans imitari), vychutnávaj spojenie sa s Ježišom. Imitari je i výzvou k uskutočneniu: Ak ti bol ukázaný nejaký konkrétny malý krok, snaž sa ho uskutočniť.

5. Záver: Ukonči rozjímanie krátkou voľnou alebo i známou modlitbou.

Naspäť na Ježišovu stránku


1. itueri: Pozri sa, upriam pozornosť na niekoho, na niečo.
Prečítaj si stať zo sv. Písma i niekoľkokrát, kým Ťa niečo v texte obzvlášť nezaujme.

Mt 1, 18-25 (Text je prevzatý zo stránky breviár.sk)
„Narodenie Ježiša Krista - 18 S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. 19 Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. 20 Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ 22 To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. 24 Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. 25 Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.“

(V perikope vyniká množstvo slovies.
Matúš píše fakty a nezaoberá sa pokusmi o vysvetlenie:
- Mária bola zasnúbená s Jozefom
- Ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého
- Jozef ju chcel potajomky prepustiť
- Pánov anjel mu povedal: neboj sa Máriu prijať za manželku
- porodí syna a Ty mu dáš meno Ježiš
- on vyslobodí svoj ľud z hriechov
- Jozef urobil, ako mu prikázal anjel.

Osoby: Mária, Jozef, Duch Svätý, anjel, Ježiš
Aktívne: Duch Svätý, Jozef, anjel.
Pasívne: Mária, Ježiš.)
---
2. considerare: Rozjímaj – nechaj voľný priebeh myšlienkam, pričom jednotlivé myšlienky voľne plynú. Je to také duchovné premietanie.
Zapisuj si ich, alebo ak je to nejaký výjav, obraz, nakresli si to.

(Duch Svätý tu koná ticho, potajomky a koná nezávisle od zákona. Anjel je jediný, kto v perikope hovorí: zjavuje Jozefovi Boží zámer, aby on počúval vôľu Božiu i keď tým vlastne prestúpi Boží zákon, ako ho on pozná. Z toho vyplýva, že iba Boh môže vyžadovať „prestúpenie zákona“ v mene väčšej lásky. Jozef tu urobí velikánsky krok dopredu a je vlastne po Márii druhý, ktorý prijíma evanjelium.
- Už pri počatí Ježiša je zjavný zámer vykúpenia.
- Jozef vychádza z predpokladu, že Mária spáchala hriech s iným mužom. Ale Mária počala Ježiša, ktorý vyslobodí ľud z hriechov.
- Jozef pochopil, že Mária a on boli vybraní pre Boží plán, pre prisľúbenie Mesiáša. Anjelovo slovo mu otvorilo význam písma, ktoré očividne dobre poznal. Jozef vstupuje do povolania, pre ktoré ho vybral Boh a prijíma ho, hoci je také veľkolepé, jeho absolútne prevyšujúce. Jozef koná, ako mu je povedané, čiže poslúcha, ale zo svojej strany, je pripravený načúvaním. Naslúcha, a tak sa mu zjavuje Božia vôľa. Jeho aktivita teda spočíva v otvorenosti a v poslušnosti tomu, čo poznáva.)
---
3. contemplari: Zahľaď sa z vnútra – zotrvaj bez pohybu mysle. Cieľom duchovného náhľadu nie je nejaké poznanie, ale vnútorné spojenie sa s osobou, na ktorú hľadíš  / ochota nechať sa ňou pretvoriť.
Myšlienky dozneli, nechávam na seba vplývať, čo ma oslovilo, čo sa dotklo môjho vnútra.

(Ježiš je tu v pasívnej úlohe plodu v Máriinom lone. Je tu v úplne ľudskej situácii – neodlišuje sa od žiadneho iného embrya.
Anjel vysloví jeho povolanie, pre ktoré je tu na zemi vyvolený. Je volaný po mene. Boh určuje jeho meno – má s ním plán. Mnohí rodičia jednoducho cítia, aké meno má ich dieťa dostať. Meno je program, je povolaním. Čo znamená moje vlastné meno?

Ježiš je tu v pasívnej úlohe. Iní rozhodujú o ňom, robia plány, Ježiš je odkázaný od ich konania, je na nich závislý. My všetci začíname svoj vlastný život touto fázou... Čo mi to hovorí? Ako ma to spája s Ježišom? Čo to hovorí o ľuďoch, ktorí boli zodpovední za mňa? Aký je môj vzťah ku nim? Som schopný-schopná vstúpiť do tejto úlohy – som schopný-schopná nechať sa Bohom na túto úlohu vyvoliť? Môže mi zveriť do zodpovednosti iných ľudí?)
---
4. imitari: Nechaj v sebe vzplanúť túžbu po Bohu (po nasledovaní - desiderans imitari), vychutnávaj spojenie sa s Ježišom. Imitari je i výzvou k uskutočneniu: Ak ti bol ukázaný nejaký konkrétny malý krok, snaž sa ho uskutočniť.

(Vyhľadám si, čo znamená v preklade moje meno a pouvažujem nad tým. Spýtam sa rodičov, prečo a ako mi vybrali toto meno.
Popremýšľam, na aké situácie z môjho najskoršieho detstva si pamätám, na pocity v nich, na úlohe ľudí v mojom vtedajšom živote, ktorí v nich boli prítomní.)

5. Záver: Ukonči rozjímanie krátkou voľnou alebo i známou modlitbou.

Naspäť na Ježišovu stránku


1. itueri: Pozri sa, upriam pozornosť na niekoho, na niečo, čo Ťa v úryvku osloví.

„Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať  tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval.  Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A  z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

(Ježiš žije ticho v Nazarete a vstupuje na scénu Evanjelia podľa Matúša ako dospelý človek. Čo ho vedie k Jánoví, aby sa mu dal pokrstiť?)


2. considerare:
Rozjímaj – nechaj voľný priebeh myšlienkam, pričom jednotlivé myšlienky voľne plynú. Je to také duchovné premietanie.

(Ježiš pristupuje k Jánovi. Nezdá sa, že je Ján jeho príchodom prekvapený. Ako príbuzní sa poznajú. Ježiš žiada Jána o krst. Z Jánovho postoja vidno, že Ján už dávno rozpoznal Ježišovo povolanie, že vie, že je Ježiš Mesiáš. Ježišova prosba ho prekvapuje. Akú má predstavu mesiášskeho povolania? Čo sem Ježiša priviedlo? Zvedavosť či zámer? Návšteva príbuzného? Aký je jeho cieľ?  Čo hľadá? Akú odpoveď tu chce nájsť? Čo chce vyjadriť svojím krstom?)

3. contemplari: Zahľaď sa z vnútra – zotrvaj bez pohybu mysle. Cieľom duchovného náhľadu nie je nejaké poznanie, ale vnútorné spojenie sa s osobou, na ktorú hľadíš  / ochota nechať sa ňou pretvoriť.

(Vidím seba samého, ako stojím medzi ľuďmi v dave a sledujem tú situáciu. Môžem si predstaviť seba samého i v Jánovej postave. Zotrvám teraz chvíľku v tichu a vnímam Ježiša ako prichádza, ako je v dave ľudí - možno stojí i vedľa mňa, ako vstupuje do Jordánu...)

4. imitari: Nechaj v sebe vzplanúť túžbu po Bohu (po nasledovaní - desiderans imitari), vychutnávaj spojenie sa s Ježišom. Imitari je i výzvou k uskutočneniu: Ak ti bol ukázaný nejaký konkrétny malý krok, snaž sa ho uskutočniť.

(Ježiš, ty si stál na začiatku medzi davom – nepoznaný, a znova sa doňho vraciaš: Staviaš sa do jedného radu s hriešnikmi, aby si v budúcnosti vzal všetky ich hriechy na seba.  Tu pri Jordáne nachádzaš svoje povolanie. Prijímaš ho a dostávaš potvrdenie.
To je i mojou túžbou. Som jedným z mnohých a predsa jednotlivo povolaný – aby som svojím životom priniesol dobro druhým. Chcem mať odvahu vstúpiť do „Jordánu“. Otvoriť sa, vystúpiť z davu, prijať Boží hlas...)

5. Záver: Ukonči rozjímanie krátkou voľnou alebo i známou modlitbou.

Naspäť na Ježišovu stránku


3. Ježis skúšaný v púšti. (Mt4, 1-11)

1. itueri: Pozri sa, upriam pozornosť na niekoho, na niečo v tomto úryvku evanjelia:

„Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: - Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: - Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.“ Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: - Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď satan, lebo je napísané: - Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.

(Ježiš našiel svoje povolanie a Boh mu ho potvrdil. V živote zažijeme chvíle, kedy nám je niečo dlho hľadané úplne jasné. Zahŕňa nás úľava, dôvera, radosť. No často sa to poznané ešte nedá uskutočniť. Toto obdobie je presne to, čo prežíva Ježiš v púšti.

4.1. „Aby ho diabol pokúšal.“ Skúsme toto slovo nahradiť slovom „preskúšal“. V období, kedy čakáme na ten deň „D“, kedy urobíme rozhodný krok do reálneho žitia nášho povolania sa začnú ozývať v náš všelijaké hlasy. Často veľmi zneisťujú, dohadujú sa, snažia sa vziať nám odvahu. Vstúpme teraz v predstave do evanjeliovej scény.)

---

2. considerare: Rozjímaj – nechaj voľný priebeh myšlienkam, pričom jednotlivé myšlienky voľne plynú. Je to také duchovné premietanie.

(Púšť, Ježiš, slnko, piesok, nebo bez mrakov, kamene, vietor i bezvetrie, ticho.

Ježiš si premieta v mysli udalosť pri Jordáne a premýšľa nad svojou ďalšou cestou. Ako bude vyzerať? Čo ho očakáva? Zvládne to všetko? Doteraz žil v skrytosti. Zvládne nápor verejnosti? Doteraz o jeho povolaní vedelo len pár ľudí. Čo sa stane, keď sa to celé prevalí – odhalí?

A teraz si premietni v predstave svoju situáciu, pozeraj na ňu očami a skúsenosťami Ježiša. Ktoré hlasy sa v tebe ozývajú? Čo v tvojej situácii symbolizujú kamene, ktoré by si si želal nechať premeniť na chleby?)

---

3. contemplari: Zahľaď sa z vnútra – zotrvaj bez pohybu mysle. Cieľom duchovného náhľadu nie je nejaké poznanie, ale vnútorné spojenie sa s osobou, na ktorú hľadíš / ochota nechať sa ňou pretvoriť.

(Premýšľaj v tichu a čakaj na Ježišovu odpoveď na toto „pokušenie“. Pokračuj podobne s ďalšími dvoma.)

---

4. imitari: Nechaj v sebe vzplanúť túžbu po Bohu (po nasledovaní - desiderans imitari), vychutnávaj spojenie sa s Ježišom. Imitari je i výzvou k uskutočneniu: Ak ti bol ukázaný nejaký konkrétny malý krok, snaž sa ho uskutočniť.

(K Ježišovi prišli anjeli a posluhovali mu. Aké pocity v Tebe teraz prevládajú? Sú to akoby dobrí anjeli, čo Ťa obšťastňujú, zmizol pokušiteľ? Vytrvaj chvíľu v tomto precítení.

5. Dokonči rozjímanie modlitbou prípadne predsavzatím.)

Naspäť na Ježišovu stránku


V nasledujúcom úryvku z evanjelia stretneme Ježiša, ako povoláva učeníkov. Je to veľmi intenzívny text. Jeden a ten istý proces sa v úryvku opakuje trikrát, čím priamo navodzuje a vťahuje do kontemplácie – do priameho stretnutia sa s Ježišom.

1. itueri. Začítaj sa do úryvku Mt 18-25, prečítaj si ho i viackrát za sebou.
„Keď raz (Ježiš) kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.
A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom. Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a  Zajordánska.“

---

2. considerare: Rozjímaj – nechaj voľný priebeh myšlienkám. Všimni si hlavne slovesá, napíš si ich do tabuľky:

Ježiš                         

Učeníci, ľudia     

Šimon a Ondrej

1.

2.

3.

4.

kráčal

uvidel

povedal

urobím

boli na lodi

spúšťajú siete

zanechali siete

išli za ním

Jakub a Ján

1.

2.

3.

4.

šiel

videl

povolal

(prijal ich)

boli na lodi

opravujú siete

zanechali loď a otca

išli za ním

Ľud v Sýrii

1.

2.

3.

4.

chodil

učil, hlásal

(približoval sa ku chorým)

uzdravoval

boli v synagóge

(počuli, stretli Ježiša)

prinášali chorých

šli za ním

---

3. contemplari: Zahľaď sa z vnútra – zotrvaj bez pohybu mysle. Cieľom duchovného náhľadu nie je nejaké poznanie, ale vnútorné spojenie sa s osobou, na ktorú hľadíš a ochota nechať sa ňou pretvoriť.

Predstavujem si Ježiša, ako prichádza a ako vníma každú situáciu. Pozoruje rybárov, vníma ľudí a vníma ich zvnútra... Predstavujem si seba samého na mieste rybárov v mojej vlastnej situácii na ceste hľadania môjho povolania. Čo sú moje siete? Čo je moja loďka? Ktoré vzťahy ma viažu? Nechávam Ježiša prichádzať do mojej situácie a nechávam ho ju vnímať i mňa v nej. Čo mi hovorí? Čo mi prisľubuje? Vydržím jeho pohľad, púšťam teraz „z rúk“ moju situáciu aspoň na moment. Načúvam, čo sa deje v mojom vnútri. Ak to tak cítim, porozprávam sa s Ježišom osobne.

---

4. imitari: Postupne sa vraciam „z Galiley“ zasa do prítomnosti. Aké pocity vo mne prevládajú? Napíšem si ich, alebo i niečo iné, čo si chcem so sebou z tohto stretnutia vziať pre ďalšie moje kroky.

---

5. Ukončím rozjímanie ďakovnou modlitbou.

Naspäť na Ježišovu stránku


Keď som si pripravovala toto rozjímanie, bola som sama prekvapená, čo som v ňom našla: Ježišov spôsob kontemplatívneho života! Kontemplácia sa udeje v akcii, obe idú ruka v ruke a ukazujú nám, ako je možné nasledovať Ježiša kdekoľvek a akokoľvek. Nasledujúca perikopa z evanjelia podľa Matúša nám ukáže i kroky tých, ktorí sú povolaní, kroky, ktorými prešiel ako prvý sám Ježiš.

1. intueri: Zahľaď sa, upriam pozornosť, vnímaj, prečítaj si úryvok i niekoľkokrát, nechaj si naň čas...
„Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho. Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“

---

2. considerare: I dnes sa pozerám na tento úryvok podobne, ako na predchádzajúci: Všímam si slovesá.

Ježiš

1.

2.

3.

4.

vošiel

videl

dotkol sa

(uzdravil)

testiná

1.

2.

3.

4.

leží chorá v horúčke

(nechala sa dotknúť a uzdraviť Ježišom)

vstala

obsluhovala

ľudia

1.

2.

3.

4.

(dozvedeli sa o uzdravení testinej)

priniesli chorých

(Ježiš ich uzdravoval)

splnilo sa písmo

Akým smerom sa rysuje moje povolanie? Kontemplatívnym, alebo aktívnym? Ako súvisí kontemplácia s akciou a akcia s kontempláciou? Ako žil Ježiš obe?
Sv. Klára kontemplovala Ježiša a objavila štyri kroky kontemplácie. V perikope vidím tiež štyri kroky: 1. Ježiš sa nachádza na nejakom mieste a je v danej situácii pozorný. 2. Niečo ho osloví, zaujme, niečo konkrétne, niekto konkrétny. 3. Ježiš sa zahľadí zvnútra – zistí, že má silu človeka uzdraviť, alebo sa zahľadí dovnútra – vníma človeka takého, akým je a akým sa môže stať... 4. Ježiš vykoná krok, ktorý sa mu týmto spôsobom ukáže.
---
3. contemplari: Zotrvám pri tejto predstave a duchovne ju vychutnám, nechávam na seba vplývať dojmy z perikopy, vstupujem hlbšie do situácie, môžem si predstaviť, že som Peter, ktorý vo svojom dome sleduje Ježiša, ako uzdravuje testinú...

---

4. imitari: Čo je to vlastne nasledovanie? Ako sa udeje?
Ježišove kroky „nakazia“ testinú – i ona sa uzdravená hneď chopí svojho povolania – posluhuje svojim hosťom. A jej príklad sa rozširuje ako kruhy na vode, zasahuje desiatky ľudí – a tým sa plní i oveľa vyššie povolanie, ako je len to jedno, to moje... V nasledujúcich dňoch si chcem všímať moje konanie a situácie, v ktorých sa ocitnem. Nájdem v nich tieto štyri Ježišove kroky ako šľapaje, v ktorých ho nasledujem už teraz a tu?
---
5. záver: Ukončím rozjímanie krátkou modlitbou, vlastnou, inou alebo známou.

Naspäť na Ježišovu stránku


  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .

  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .

  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .

  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .

  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .

  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .
  • .