02.01.2012 23:00 Alter: 6 yrs
Kategorie: Franziskanisches Kallender

3.január: Spomienka najsvätejšieho mena Ježiš


3.január: Spomienka najsvätejšieho mena Ježiš

„Poďme, vzdajme úctu vznešenému menu Ježiš, ktoré je nado všetky mená.“ (antifóna na invitatórium)

Veriaci kresťania už od počiatku Cirkvi vzývali najsvätejšie meno Ježiš. V liturgických slávnostiach sa začalo uctievať až v 14. storočí. Úctu k tomuto menu neúnavne šíril sv. Bernardín Sienský a jeho spoločníci, najmä v Taliansku. Ako liturgický sviatok sa slávi od 16. storočia. V roku 1530 pápež Klement VII. povolil rádu Menších bratov, aby ako prví oslavovali meno Ježiš liturgiou hodín. V roku 1862 pápež Pius IX. schválil Litánie k najsvätejšiemu menu Ježiš.

Význam mena Ježiš

V hebrejčine Jéšua, Jehošua znamená „ Boh spasí“

Toto meno vyjadruje aj totožnosť, aj poslanie. Meno Ježiš znamená, že samo Božie meno je prítomné v osobe Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, aby nás vykúpil z hriechu. Ježiš je Božie meno a iba ono prináša spásu. „Niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Sk 4,12)

Ježišovo zmŕtvychvstanie oslavuje Boha a naplno ukazuje najvyššiu moc mena, „ktoré je nad každé iné meno“ (Flp 2, 9-10). Zlí duchovia sa boja jeho mena (Sk 16,18) a Ježišovi učeníci robia v jeho mene zázraky (Mk 16,17), lebo Otec im dáva všetko, o čo ho prosia v Ježišovom mene (Jn 15,16).

Meno Ježiš a modlitba

Meno Ježiš je v centre kresťanskej modlitby. Všetky liturgické modlitby sa končia formulou „skrze nášho Pána Ježiša Krista“.

Meno, ktoré obsahuje všetko, je meno ktoré dostal Boží Syn pri vtelení: Ježiš.

Božie meno je pre ľudské pery nevysloviteľné, ale Božie Slovo, tým, že prijalo našu ľudskú prirodzenosť, nám ho odovzdáva a my ho môžeme vzývať. Ježišovo meno obsahuje všetko: Boha aj človeka a celú ekonómiu stvorenia a spásy. Jedine jeho meno obsahuje prítomnosť, ktorú označuje. Ježiš je Zmŕtvychvstalý, a ktokoľvek vzýva jeho meno, prijíma Božieho Syna, ktorý ho miloval a vydal seba samého za neho.

Vzývanie Ježišovho svätého mena je najjednoduchšou cestou ustavičnej modlitby. Ak ho pozorné srdce často pokorne opakuje, toto vzývanie sa nerozptyľuje v mnohovravnosti, ale zachováva slovo a s vytrvalosťou prináša úrodu. Toto vzývanie je možné v každom čase, lebo nie je zamestnaním popri inom, ale je jediným zamestnaním, totiž milovaním Boha, ktorý v Kristovi Ježišovi oživuje a pretvára každú činnosť.

Meno Ježiš a svätý František

O Vianociach v Greccio nám zanechal Tomáš z Celano o svätom Františkovi takúto správu: „Potom zhromaždenému ľudu káže o narodení chudobného Kráľa a blahorečí mestečku Betlehemu. Často, keď chce vysloviť meno „Ježiš“, hovorí plný vľúdnej lásky: „Dieťatko betlehemské“. A keď vyslovuje meno „Betlehem“, znie to ako bľačanie jahniatka. Viac než slovami pretekajú jeho ústa láskou. Keď vyslovoval meno „Dieťatko betlehemské“ alebo „Ježiš“, oblizoval pery jazykom, ako by chcel ešte názornejšie ukázať sladkosť tohto mena.“

A Ďalej o osobnom živote modlitby sv. Františka píše: „Jeho ústa hovorili o tom, čím srdce pretekalo, a prameň osvietenej lásky, ktorý ho celkom napĺňal, vyvieral navonok. Ježišom sa stále zaoberal, Ježiša stále nosil v srdci, Ježiša mal v ústach, Ježiša mal v ušiach, Ježiša mal v očiach, Ježiša mal v rukách, Ježiša aj v ostatných údoch stále nosil. Ako často, keď sedel pri stole a meno Ježiš počul, predniesol alebo len naň myslel, zabudol na pokrm tela a ako čítame o svätcovi, díval sa, ale nevidel, počúval, ale nepočul.“

Použitá literatúra

Katechizmus katolíckej Cirkvi

Liturgia hodín pre členov troch františkánskych rádov

Františkánske pramene

Z Rečí svätého kňaza Bernardína Sienského

(Sermo 49, cap. 1: Opera Omnia, IV, 495ss.)

Silný základ viery je Ježišovo meno

     Toto je to najsvätejšie meno, po ktorom tak veľmi túžili dávni otcovia, ktoré sa očakávalo v toľkých úzkostiach, v toľkých mdlobách opakované, v toľkých stonoch vzývané, toľkými slzami žiadané, ale až v čase milosti bolo darované. Skry, prosím, meno moci, nech nepočuť meno pomsty, nech sa zachová meno spravodlivosti. Daj nám meno milosrdenstva, nech znie Ježišovo meno v mojich ušiach, lebo vtedy je naozaj tvoj hlas sladký a tvoja tvár pôvabná.
     Je teda mocným základom Ježišovo meno, ktoré vytvára Božie deti. Viera katolíckeho náboženstva totiž spočíva v poznaní Ježiša Krista a v svetle, ktoré je svetlom duše, bránou života, základom večnej spásy. Ak ju niekto nemá alebo ju zanechal, kráča ako bez svetla v temnotách noci a ide so zavretými očami strmhlav cez nebezpečenstvá. A keby žiaril akoukoľvek vznešenosťou rozumu, sleduje slepého vodcu, keď na pochopenie nebeských tajomstiev nasleduje vlastný rozum, alebo nedbajúc na základy usiluje sa postaviť dom, alebo chce vojsť pod strechu, kde zabudol dať dvere. Týmto základom je teda Ježiš, dvere sú svetlo, ktoré ukáže cestu blúdiacim, svetlo viery poskytuje všetkým možnosť túžiť po Bohu, ktorého nepoznajú, vo vytúženého uveriť a toho, v ktorého uveria, nájsť. Tento základ udržuje Cirkev vytvorenú v Ježišovom mene. Ježišovo meno je svetlom kazateľov, lebo dodáva hlásaniu a počúvaniu jeho slova žiarivú jasnosť. Veď čo myslíš, kde by sa vzalo na celom svete také veľké, neočakávané a prudké svetlo viery, ak nie z ohlasovania Ježiša? Či nás Boh nepovolal do svojho obdivuhodného svetla aj svetlom a vôňou tohoto mena? Apoštol právom hovorí tým, čo sú osvietení a v tomto svetle vidia svetlo: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite teda ako deti svetla.“
     Ó, slávne meno, meno obľúbené, meno milované a mocné! Pre toto meno hriechy sa odpúšťajú, pre toto meno sú protivníci premožení, pre toto meno chorí sa uzdravujú, pre toto meno sa trpiaci v protivenstvách posiľňujú a obveseľujú! Tvoje meno je česť veriacich, učiteľ kazateľov, sila pracujúcich, udržiavateľ padajúcich. Ohnivým plameňom a svojím teplom nech sa zapália túžby, nech sa dosiahne žiadaná pomoc, nech sa opoja kontemplujúce duše a skrze toto meno nech sú oslávení všetci, čo sú víťazmi v nebeskej sláve. A s nimi nás, najdrahší Ježišu, pre tvoje najsvätejšie meno urob hodnými kraľovať s tebou.