Hľadanie povolania so sv. Klárou - Novéna

Sv. Klára píše vo svojom testamente o ničom inom, ako o svojom povolaní! Nechajme na seba pôsobiť jej myšlienky v 9-dňovej pobožnosti (novéne), ktorá je inšpirovaná textami Klárinho testamentu. Nechajme sa počas týchto dní sprevádzať Klárou na našich životných cestách!

1.Deň   2.Deň   3.Deň   4.Deň   5.Deň   6.Deň   7.Deň   8.Deň   9.Deň


V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Bože, Ty si nám skrze cirkev daroval svätých ako obraz a príklad. My sme ešte iba na púti a to často nie je jednoduché. Ukáž mi moju cestu, cestu, ktorú si mi Ty sám pripravil, ktorá ma privedie k Tebe, k ľuďom i ku mne samému... na ktorej sa môžem stať viac milujúcim človekom! Počas týchto deviatich dní Ti chcem zveriť túto moju prosbu: ... (tu môžeš povedať svoj úmysel).

Podľa testamentu sv. Kláry:

Naše povolanie je osobitnou milosťou, ktorú nám Otec milosrdenstva daroval a každodenne darúva. Preto poznaj svoje povolanie!

Ježis Kristus sám sa stal našou cestou! Už vtedy, keď som ešte žila v tom všetkom, čo mi poskytli moje možnosti (ako šľachtičná som bola veľmi dobre situovaná), ma Boh zahrnul svojimi dobrodeniami. Pretože on na mňa myslel už predvídavo: Bola som ešte len v mojej rodine obklopená bohatstvom, keď František pri stavbe kláštora San Damiáno zvolal: "Tu budú žiť sestry, ktoré svojím životom oslávia Boha."

Nielen mne a mojím spolusestrám patrilo toto slovo, ale i všetkým ostatným, ktoré ešte len prídu, ktorým je darované toto isté povolanie.

*******************************

I Ty si povolaný - povolaná - a to už! Klíči v Tebe semienko. I o Tebe Boh hovorí - i pre Teba má už niečo pripravené, kde sa môžeš rozvíjať, kde môžeš prinášať plody. Boh na teba myslel. On Ťa chcel.

Nič z toho Ti nestojí v ceste, čo Ťa obklopuje.

Ver: Nič nemôžeš pokaziť, pretože Tvoje povolanie Ti Boh darúva dennodenne nanovo. Si mu príliš milým a vzácnym, aby sa nechal prestrašiť chybami, nepodarkami, nehodami, životnými údermi alebo Tvojou chýbajúcou odvahou...

*******************************

Modlitba:

Ó Bože, k Tebe volám: Ty múdrosť, ktorá ma vymyslela, Ty vôľa, ktorá ma chcela, Ty moc, ktorá ma stvorila, Ty milosť, ktorá ma povýšila, Ty hlas, ktorý ma volá, Ty slovo, ktoré ku mne hovorí, Ty dobrota, ktorá ma obdarúva, Ty predvídavosť, ktorá ma vedie, Ty milosrdenstvo, ktoré mi odpúšťa, Ty láska, ktorá ma obklopuje, Ty Duch, ktorý ma oživuje, Ty pokoj, ktorý ma naplňuje, Ty svätosť, ktorá ma premieňa, že nikdy neodpočívam, kým Ťa uvidim: Ó Bože, k Tebe volám.

(Gotteslob. Prevzaté zo: Gott, auf dich vertraue ich; Gasthaus-Kommunität Recklinghausen; 2005)

K obrázku: Prvá scéna z tabule o živote sv. Kláry (umelec neznámy): Klára dostáva od biskupa palmovú ratolesť ako znak, že môže urobiť svoj krok k svojmu povolaniu.

Naspäť nahor

Naspäť na stránku povolaná


Obstáť v povolaní

Podľa testamentu sv. Kláry:

Som si vedomá toho, že musím opatrovať, čo mi bolo darované. Som povolaná k veľkým veciam - a na toto volanie chcem odpovedať so zodpovednosťou a horlivosťou ducha a tela! Vstúpila som do krajiny, ktorú musím objavovať, za ktorú ale nesiem i starosť a zodpovednosť! Chcem túto krajinu užívať, ale nie zneužívať. Chcem zu zveľaďovať, nenechať ju spustnúť.

Je mi jasné, že iní na mňa hľadia. Chcem žiť tak, aby ostatní na mňa hľadiec boli povzbudení, posilnení, naplnení úctou k sebe samým.

Je to, akoby ma Boh postavil ako zrkadlo - áno, možno môžem povedať, že je mojím povolaním byť zrkadlom. To mi dodáva odvahu, konať ešte viac dobra a vnútorne sa skrášľovať a zveľaďovať.


*********************************************

Aj Ty si toho hodný - hodná, byť nádherným človekom! Idúc po tejto ceste budeš priťahovať i iných, staneš sa smerovkou k obrazu človeka, ktorý i iným dodá odvahy k cteniu si samého seba!

Byť človekom nie je dôvod pre odpor - človečenstvo môže byť i nádherné! Uč sa stretávať samého seba so cťou a poznaj svoju hodnotu - už ju dávno máš! Možnože nájdeš i Ty nejaký obraz pre Tvoje vlastné povolanie, ako je to pre to moje obraz zrkadla.

*********************************************

Ty, môj Boh.
Bože, potrebujem skalu, aby som na nej mohol stáť pevne v tomto tekutom svete.
Potrebujem pôdu, ktorá sa nekolíše v tomto chvejúcom sa svete.
Potrebujem cestu, aby som sa nestratil v tomto spustnutom svete.
Potrebujem palicu, aby som sa mohol oprieť a podržať v tomto nebezpečnom svete.
Potrebujem niekoho, ktorý ma nenechá v štichu v tomto klamlivom svete.
Bože, buď mi Ty sám skalou, buď mi pevnou pôdou, buď mi cestou a palicou, buď mi mojím Ty
teraz a po všetky dni môjho života.

(Anton Rozetter)

K obrázku: 2. scéna z tabule. Klára hľadá svoje povolanie intenzívne. Niekoľkokrát sa stretáva so sv. Františkom, aby sa s ním porozprávala o svojom povolaní. František sa jej stáva duchovným vodcom.

Naspäť nahor

Naspäť na stránku povolaná


Povolanie sprevádzať

Podľa testamentu sv. Kláry:

Po tom, ako som teda bola Bohom pozvaná k môjmu povolaniu, nezostala som sama! Boli i iné ženy, ktoré Boh povolal tak isto, ako mňa - a tak sme utvorili spoločenstvo a formulovali najdôležitejšie body, ktoré tento Boží dar charakterizujú.

A tak sme sa rozhodli, našu voľbu brať vážne a sľúbili sme poslušnosť, zodpovedajúc svetlu milosti, ktoré nám dal Pán. Neboli sme silné, ani mocné telesne, ale nemali sme napriek tomu strach pred tým, čo pred nami stojí. A prišli mnohé ťažké chvíle: Núdza, chudoba, námaha, ťažkosti a dokonca i opovrhovanie. Naša rozhodnoť a radosť boli však také veľké, že nám nič z toho neuškodilo - ku všetkému sme dostali v našom povolaní dostatok vnútornej sily!

František sa tomu veľmi zaradoval a prisľúbil nám, že sa bude o nás starať ako otec. A tak sme sa stali navzájom sprievodcami - my sestry jedna druhej, a potom i František a bratia. Stali sme sa vzájomne bratmi a sestrami.

********************************************

Boh povoláva jednotlivca, ale predsa volá viacerých tým istým volaním. Sme stvorení na Jeho obraz - až v spoločenstve sa stávame celými a naplnenými.

V spoločenstve ľudí sme si všetci navzájom rovní. A tak tvoríme všetci náš spôsob života; každý a každá nesie zospovednosť, každý a každá spoločenstvo nesie a je nesený/á.

Šťastným nebudeš tam, kde sa budeš cítiť len zabezpečený a zaopatrený. Potrebuješ výzvu, potrebuješ rásť. Často vyzerá nejaké miesto na prvý pohľad inak, ako by si si ho predstavoval. Pozeraj dobre! Pretože jeho jadro je to, čo prenáša skrze doby a čas...

********************************************

Bože, daj, aby sme žili a aby sme zomierali, zomierali a žili. Nedopusť, aby sme skameneli, nedopusť, aby sme znehybneli.
Bože, zobuď nás zo spánku, vdýchni nám život, dobrý život, stále nový život; vdýchni nám Ježišovho ducha.
Daj, aby sme vstali, aby sme zažili vzkriesenie, už teraz: zo lži, z hádok, z neprávosti, z nepokoja, zo smrti.
Dožič nám, aby sme spolu vystúpili za život a sa ho zastali.
Daj aby sme život cítili, chutili, počuli, videli, vdychovali, vydychovali.
Daj, aby z nás život bol viditeľný a daj, aby sa skrze nás rozšíril pravý život Ježišov ako jar. Amen.

podľa: W.Willms

K obrázku: 3. Scéna z tabule ukazuje sv. Kláru, ako sa v kostolíku Porciunkula zasväcuje Pánovi. Znakom toho je, že sú jej odstrihnuté vlasy a prijíma odev chudobných. 

Naspäť nahor

Naspäť na stránku povolaná


Srdce povolania

František nám stručne napísal, ako máme žiť. Osobitne nás prosil a vyzval, aby sme žili v chudobe. Ale prečo práve chudoba a čo tým myslel?

Žiť v chudobe znamená, byť spokojný s tým, čo prinesie deň. Znamená to i byť spokojný s tým, čo prinesie život. Nemôžem mať všetko a nemôžem kráčať všetkými cestami.

Predsa však môžem MOJU vlastnú cestu utvárať. Ja sama a i sv. František sme si ju zariadili veľmi jednoducho. Potom slúžili veci nám a nie my veciam. Srdce sa tak oslobodilo, čas dňa ležal pred nami otvorený ako voľný priestor. A tak som mohla celým srdcom vychutnávať každú hodinu i každú minútu. Stali sme sa pútnikmi, ktorých životný priestor je každý deň úplne nový - nová krajina, nové stretnutia, nový obzor, nové výzvy.

Žiť v chudobe znamená tiež, byť vystavený každému počasiu - bez ochrany stáť zoči-voči životu. Kto je bohatý, musí sa zabezpečiť. Kto nemá čo stratiť, stojí voči životu otvorený.

Dá sa zabezpečiť si životné šťastie? Určite nie zámkom a zákazmi vstupu, určite nie, keď nedovolím deťom hrať sa na mojom pozemku. Ale určite áno tým, keď sa delím, darujem radosť, načúvam, som sám sebou pre druhých. Tak bol i môj kláštor vždy otvorený pre hostí. Prišlo i veľa detí. Všetko, čo som vlastnila - všetko šťastie, bytie, život, zmysel, srdce, skúsenosť, dobrotivosť, pozornosť a - áno - Boha, som predkladala druhým ako otvorenú plnú dlaň. A bola som veľmi prekvapená, koľko veľa bolo skrze ňu darované!

********************************************

I Ty nesieš v sebe najväčšiu všetkých Tvojich túžob - túžbu po odovzdaní sa. Ona je srdcom i Tvojho povolania.

Ona však nestojí na začiatku cesty, ale v prostriedku. Nerozdaj samého seba, pretože Ty sám si darom Božim Tebe samému. Poznaj svoju cenu - ona je taká vysoká, že za ňu Ježiš zaplatil svojím odovzdaním sa! Vzrastaj a nechaj si čas na dozrievanie. Tvoje plody, plody Tvojho života, Tvojich talentov, Tvojich daností, Tvojho umenia žiť... sú tým, čo môžeš rozdávať. 

A miluj toho celou svojou odovzdanosťou, ktorý sa pre Teba odovzdal. On sám je ten, ktorý dokáže splniť všetky Tvoje túžby.

********************************************

Nad nami a v nás
Ty, ktorý si nad nami, Ty, ktorý si v nás, aby Ťa všetci videli - i vo mne!
Aby som pripravil pre Teba cestu, aby som ďakoval za všetko, čo ma postretne, aby som pritom nezabudol na núdzu druhého!
Uchovaj ma v svojej láske, tak, ako to Ty chceš, aby tí druhí zostali v tej mojej.
Daruj mi čisté zmýšľanie, aby som Ťa zbadal, milujúce zmýšľanie, aby som Ti slúžil, veriace zmýšľanie, aby som v Tebe zostal.
 

Dag Hammarskjöld

K obrázku: Štvrtá scéna z tabule ukazuje, ako Klára bojuje o svoje povolanie. Rodina je nahnevaná a chce Kláru násilne priviesť naspäť domov. Hádka sa dostane tak ďaleko, že Klára musí poprosiť o azyl - chytí sa oltára azylom obdarovaného kostola opátstva Sao Paolo, kde sa dočasne zdržiava.

Naspäť nahor

Naspäť na stránku povolaná


Zdarenie povolania

Podľa testamentu sv. Kláry

V "štartovom balíku" môjho povolania bolo všetko, čo so m potrebovala. preto som sa vždy nanovo rozpomínala na tento čas, vždy odznova hľadela na tento dar, nanovo ho objavovala.

Je to ako zem, do ktorej som bola vložená ako semienko. Táto zem obsahuje vždy tie isté látky; či som malá, alebo vyrastená, alebo dokonca už zrelá rastlina.

Z hnedej pôdy františkánskeho hnutia som dostala vždy pokoru, chudobu a lásku. To mi stačilo pre moje povolanie. A Boh sám nechal šíriť dobré meno o mne, nablízku i do diaľky. Nie pre moje zásluhy, čisto len zo svojej darujúcej lásky.

******************************************

I Ty si ako taká rastlinka. Nemusíš prevandrovať celý svet, aby si sa nasýtil životom. Tvoje povolanie sa môže podariť i na jednom mieste - i na tom, na ktorom práve stojíš.

Prijmi pokoru - človečenstvo, ktoré je do Teba vložené: Si Bohom chcený a ním opatrovaný. Pravým človekom sa staneš, keď sa nenecháš zdeformovať klamlivými obrazmi umelej dokonalosti - to je požiadavka, ktorá Ťa ničí. Stačí, ak si chudobný (na krásu, na silu, na vedomosti, na schopnosti, na úspech)

Pravým človekom sa staneš, keď budeš stáť za sebou samým a spoznáš a prijmeš vo vnútri Tvoju bytosť. Taký, aký si - dar - pre Teba, nablízko i do diaľky... účinok prenechaj Bohu...

******************************************

Bože, daj, aby som dôveroval novým cestám, na ktoré ma vedieš, pretože život znamená: pohyb, pretože život znamená putovanie. Odkedy stál na nebi Tvoj oblúk, vydali sa ľudia na cestu do zasľúbenej zeme.Bože, daj, aby som dôveroval novým cestám a putovaniu v čase! Chceš, aby som sa stal požehnaním pre Tvoju Zem. V skorých časoch si mi vdýchol život, Ty ma privedieš tam, kde ma chceš mať a kde ma potrebuješ. Bože, daj, aby som dôveroval novým cestám, na ktoré ma posielaš! Ty sám mi ideš v ústrety. Budúcnosť je Tvoja krajina. Kto sa vydá na cestu, ten môže dúfať v časnosť i vo večnosť. Brány stoja otvorené, tá krajina je svetlá a šíra. 

Podľa Klausa Petra Herztscha

K obrázku: Piata scéna ukazuje sv. Agnes - vlastnú sestru Kláry, ktorá 16 dní po nej odvážne odchádza z domu, aby sa pripojila ku Kláre v tom istom povolaní. Príbuzní sú ešte nahnevanejší a zbijú Agnes do polomŕtva. Ale Klárina modlitba a Božia vôľa sú mocnejšie, ako surové násilie - príbuzní sa musia stiahnuť. Svoje dve dcéry nemôžu použiť pre svoje politické svadobné plány...

Naspäť nahor

Naspäť na stránku povolaná


Povolanie vzájomne posilňovať

Podľa testamentu sv. Kláry

Keď sa navzájom milujeme pôsobením lásky Kristovej, a túto lásku, ktorú nosíme vo vnútri ukážeme v skutkoch i navonok, budeme všetci, posilnení takýmto príkladom neustále v láske k Bohu vzrastať.

Spoločenstvo sa podarí, keď sa ľudia dokážu stretnúť sa bez strachu. Keď vzťahy sprevádza pozornosť a rozlišovanie. Keď si uvedomujeme naše potreby, vieme ich vypovedať a i utíšiť z toho, čo nám dáva Pán. 

Dobrota a vzájomnosť sú to, čo nám dovolia otvorene navzájom zdieľať našu núdzu a vzájomne si dôverovať.

Dbajme na spoločne dohodnuté pravidlá hry, aby vládla vzájomná láska, pokora a spoločenstvo. Potom budeme každé bremeno niesť ľahšie a všetko obtiažne a horké sa zmení na pochúťku.

*******************************************

Nie si to Ty, ktorý si sám zodpovedný za blaho. I Ty žiješ v ohraničení Tvojich zraniení... V spoločenstve nesieš, i si nesený.

Ježiš sám môže v Tebe a z Teba pôsobiť lásku. Pusti ho do svojho vnútra, vytvor najskôr spoločenstvo s ním. Zisti, aké sú Tvoje potreby, čo Ti chýba a vypovedz to. Keď si starostlivý voči sebe samému, nebudeš príťažou pre ostatných.

Bremeno lásky navzájom nesúc splníme ľahko, čo nás naučil Ježiš.

*******************************************

Môj Bože, daj, aby cezo mňa v živote druhých žiarila Tvoja Tvár. To neodolateľné svetlo Tvojich očí, ktoré žiari na základe všetkých vecí ma už sprevádzalo pri každom diele, ktoré som vykonal a pri každej bolesti, ktorú som musel zniesť. Daj, aby som Ťa spoznal i - a hlavne - v hĺbke duší mojich sestier a bratov. 

Podľa: Pierre Teilhard de Chardin

K obrázku: Šiesta scéna ukazuje tzv. "Chlebový zázrak" sv. Kláry. V kláštore už nebolo čo jesť, zostal iba malý peceň chleba. Ale čo je to pre 50 sestier? Rozdeľuj! Bola výzva sv. Kláry seste kuchárke. Tá vzala nôž a odkrojila 50 hrubých krajcov, takže sa všetky nasýtili...

Naspäť nahor

Naspäť na stránku povolaná


Vytrvalosť v povolaní

z testamentu sv. Kláry:

"A keďže úzka je cesta i chodník a tesná je brána, ktorou sa ide a vstupuje do života, a málo je tých, krorí ňou kráčajú a vstupujú, a ak sú i takí, čo po nej začas kráčajú, málo je tých, čo na nej zotrvajú. Naozaj sú blahoslavení tí, ktorým je dané po nej kráčať a vytrvať až do konca!" (Verš 71-73)

Všetko na Zemi je ohrozené, nič nie je absolútne isté. Robíme chyby, sme často neskúsení - a tak sa môže i stať, že sa vzdialime od nášho povolania - možnože i úplne nechcene.

Naproti tomuto poznaniu našej ľudskosti a slabosti stojí vedomia: Sám Pán, ktorý nám dal dobrý začiatok, dá i vzrasta a vytrvalosť až do konca!

Nech sa to, čo som napísala, stane znamením Pánovho požehnania, i požehnania sv. Františka a i znamením môjho osobného požehnania, ktorej mi veľmi záleži na všetkých, ktorí objavili v poli sveta a svojho vlastného srdca poklad svojho povolania!

****************************************

Sv. Klára vytrvala vo svojom povolaní do konca svojho života. To však vôbec nepripisuje sebe samej! Jediné, čo ona k tomu dodala bolo stále pripomínanie si a tak i stále obnovovanie.

Všetko ostatné jednoducho prijala: Jednoducho - nenápadne, jednoducho - každodenne, jednoducho - vždy s otvorenou dlaňou, jednoducho - ľudsky. V podstate má byť všetko veľmi jednoduché a prehľadné!

Púť do Santiaga de Compostela stojí pod mottom, ktoré sa na tomto mieste veľmi dobre hodí: "Riešenie spočíva vždy v jednoduchých veciach, pretože púť je vecou jednoduchých ľudí."

****************************************

Pane, môj Bože, Ty, jediná nádej, ktorú mám, vypočuj ma, aby som sa neúnavne na Teba pýtal, aby som neustále horlivo hľadal Tvoju tvár.
Daj mi silu sa na Teba pýtať, pretože si sa mi nechal nájsť a dal si mi nádej, Ťa vždy viac nájsť.
Pred Tebou je moja sila, pred Tebou je moja slabosť.
Tú prvú opatruj, tej druhej pomôž.
Pred Tebou je moja vedomosť, pred Tebou je moja nevedomosť.
Kde mi Ty otvoríš, prijmi ma, keď vkročím.
Kde nechávaš zatvorené, otvor mi, keď zaklopem.
Na Teba chcem myslieť, Tebe rozumieť, Teba milovať.
To všetko vo mne rozmnožuj, kým ma nepretvoríš do dokonalosti.

Augustínus.

K obrázku: Siedma scéna ukazuje, ako zomierajúcu Kláru obklopuje zástup panien, ktoré ju sprevádzajú pri návrate do nebeského domova. Klára hovorí pred svojou smrťou svojej vlastnej duši prekrásne slová, ktoré sa nám zachovali vďaka jednej jej spolusestre:

"Choď v istote, pretože máš dobrý sprievod. Choď, pretože ten, čo ťa stvoril, ťa posvätil. Neustále ťa opatroval ako matka svoje dieťa a miloval ťa nežnou láskou. Ty, Pane, buď požehnaný za to, že si ma stvoril"

Naspäť nahor

Naspäť na stránku povolaná


Mária - príklad povolania

Podľa 3. listu sv. Kláry Anežke Pražskej

Zdá sa Ti byť všetko píliš obtiažne a komplikované? Stratil/a si sa pri hľadaní svojho povolania niekde v slepých uliciach svojich myšlienok a nevieš kam a kade?

Všetko môže byť veľmi jednoduché, ak sa zahľadíš na Máriu, matku Ježišovu. Dennodenne žila verne svoj všedný život, presne tak, ako i ostatní. Pretože prijala svoju ľudskosť a nesnažila sa odlíšiť sa od iných, stála nohami pevne na zemi, pokorne. Pretože prijala svoju chudobu a bola spokojná s dedinkou menom Nazaret, objavila vnútorný priestor možností, ktorý ju urobil schopnou stretnúť sa zoči-voči Božej vôli.

Jediné ÁNO naplnilo tento priestor, ktorým sa Mária zároveň i stala!

Pozri - duša človeka je väčšia, ako celé nebo! Pretože všetko, čo nazývame nebom, či dokonca vesmírom, nie je schopné pojať Stvoriteľa. Ale duša človeka sa môže stať jeho príbytkom a domovom.

****************************************

Tak ako Mária niesla vo svojom telesnom lone Nepojateľného, tak sa môžeš i Ty stať miestom jeho prítomnosti. Môžeš držať toho, ktorý drží Teba, môžeš vlastniť, čo je večné.

Tvoje povolanie je ako voľný, šíry priestor, ktorý môže byť naplnený Tvojím obyčajným Áno, tak, že sa pritom staneš Ty sám týmto priestorom.

K veľkému sme my ľudia povolaní! A cesta je taká prostá: Chudoba stačí...

****************************************

Bože, otvor moje oči, rozšír obzor mojich záujmov, aby som mohol vidieť, čo ešte nerozoznávam.
Bože, otvor moje uši, daj, aby som počul a bol pozorný, aby som mohol počuť, čomu ešte nerozumiem.
Bože, daruj mi dôveryplné srdce, ktoré sa prenechá Tvojmu slovu a Tvojej vernosti a odváži sa učiniť to, čo ešte neurobilo.
Bože, viem, že žijem len vtedy, keď sa Tebou nechám volať a premieňať.

Podľa Williho Lamberta

K obrázku: Kláru pochovajú v kostole San Giorgio. Cestu k tomuto miestu sprevádza celé mesto a veľa ľudí zo širokého okolia. Ako prosto a ticho Klára žila, tak jasne a ďaleko žiari jej život do sveta...

Naspäť nahor

Naspäť na stránku povolaná


Povolanie k večnosti

Podľa sv. Kláry

Svet je akoby obrátený naruby. Zistila som, že musím na všetko hľadieť a všetko čítať z opačného konca - potom spoznám skutočnosť.

Keď hľadíš do zrkadla, vidíš svoj obraz prevrátene. Musel by si sa pozerať zo strany zrkadla, aby si sa videl tak, ako naozaj vyzeráš. Toto zrkadlo je Kristus. On stojí medzi tým, aký bol svet z Božej perspektívy a medzi tým, čo sa zo sveta stalo.

Ježiš to vedel: Bohatým sa stane, kto je chudobný, zdravým, kto si prizná svoju chorobu, blaženým, ktorý trpí akúkoľvek núdzu, pretože je blízko k objaveniu tohoto obrátenia hodnôt.

Všetko, čo nás obklopuje, má svoju hodnotu. Ale i táto je iba zrkadlovým obrazom skutočnosti! Čo je pominuteľné ukazuje, že sa na druhej strane zrkadla nachádza večnosť.

Preto často hovorím: Ono je už tu, čo je do Teba vložené ako túžba! Už vlastníš, čo Ti je prisľúbené, už môžeš držať Toho, ktorý drží Teba, už môžeš byť tým, ktorým sa staneš.

***************************************

Pozri na Ježiša. Zbadaj ho, zahľaď sa naňho, vydrž jeho pohľad. V ňom spoznáš svoju pravú tvár - nie tú, čo sa mení a čo pominie, ale seba samého, kým naozaj si. Tvoje bytie je Tvojím osobným povolaním. Naplníš ho tak, že sa budeš stále viac stávať sám sebou, pravý, naozajstný, konkrétny, nezničiteľný, večný. Nemaj pred tým žiaden strach! Všetko, čo je pravé je nádherné. 

***************************************

Ježiš, Ty si iný.
Ty sa staviaš na stranu cudzoložnice, keď sa všetci od nej odvracajú.
Ty vchádzaš do domu colníka, keď sa všetci nad ním pohoršujú.
Ty voláš k sebe deti, keď ich všetci chcú poslať preč.
Ty si odpustil Petrovi, keď on sám seba preklial.
Ty si pochválil vdovu, ktorá darovala svoj obetný dar, keď ju všetci prehliadli.
Ty si prisľúbil odsúdencovi Nebeské kráľovstvo, keď mu všetci želali peklo.
Ty si zavolal Pavla, aby Ťa nasledoval, keď sa ho všetci ako prenasledovateľa báli. Ty si ušiel pred slávou, keď Ťa všetci chceli urobiť kráľom.
Ty si miloval chudobných, keď boli cenní len bohatí.
Ty si uzdravoval nemocných, keď sa ich všetci vzdali.
Ty si mlčal, keď ťa všetci obžalovali, vysmiali sa Ti a zbičovali Ťa.
Ty si zomrel na kríži, keď všetci slávili svoju paschu.
Ty si zobral na seba vinu, keď si všetci umývali ruky v nevinnosti.
Ty si vstal z mŕtvych, keď si všetci mysleli, že je všetkému koniec.
Ježiš, ďakujem Ti, že si iný.

Autor neznámy.

K obrázku: V strede tabule života sv. Kláry stojí Klára, ktorá drží namiesto žezla abatyše jednoduchý kríž. 

Naspäť nahor

Naspäť na stránku povolaná