Vitajte, sme klarisky diecézy Paderborn.

Prehovor ku mne Veľkou Nocou!

Nechápavo stojím pod krížom, ktorý delí môj svet na štvrtiny.
Nerozhodne zvažujem, čo je pravda, čo klam, čo krížová cesta a čo milosť...
Jeho hlas sa mi po dlhšej chvíli privráva z kríža, z hrobu i z cesty do Emauz...

Pozri, môj priateľ, moja priateľka, a uzri, že v zemi ukotvený kríž mi dáva pevnú pôdu pod nohami, z ktorej vchádzam do tvojej skutočnosti.

Som tu s tebou.

Kríž je zrkadlom, ktoré odráža to, čo tebe samému spôsobuje bolesť.
Čo vidíš?
Všetko to, čo si zažil, akým si sa stal, čo si stratil a čo si nezvládol...
Stojím pred tebou tak, ako sa vidíš ty sám a hovorím ti:

Čo vidíš, je subjektívne - veríš tomu, ale nie je to vždy pravda.
Čo ti hovorím ja, je objektívne - často tomu nedokážeš veriť, ale je to tak:

TY si dôležitý, nie to, čo si vykonal, alebo čo iní urobili s tebou.
Prijímam ťa takého, aký si, ako mňa prijal hrob:
Spravodlivého alebo dobrého a zbitého, vinne alebo nevinne zabremeného...
Rany sú prechodom do Neba. Semienka svetla.
Ide o to, aby si cez ne uvidel.

Čo vidíš teraz? Seba v novom svetle?
Keď sa staneš plameňom, povedz to aj ostatným, ktorých stretneš:
Všetko sa pominie, musí to tak byť.
Boj s osudom má svoje právo, ale nechytaj sa ho.
Nezostaň pri ranách, sú len dverami.
Vďaka nim si znežnel. Vieš už, pre koho?



Hľadaj