Klišé

Je prekvapujúce, že si všetci tvorcovia filmov nevedia dať s Klárou rady. Stvárnia ju ako nežné dievča, ktoré pôsobí krehko a láskyplne sa obracia k núdznym, čo ju obklopujú. Pôsobí ako tieň sv. Františka. Profilujú ju od zbožnej, Františkovi veľmi oddanej mníšky až po "jedného z jeho bratov". Nechajú ju žiť voľne vo svete s bratmi, podobne ako to bolo u vtedy veľmi rozšírených hnutí kajúcnikov - žien i mužov, známych pod sumárnym názvom: Hnutia chudoby. Popritom ale od základu nerešpektujú jej naozajstný spôsob života, ktorý prebieha v malom klauzúrovanom kláštoríku v tichu a skrytosti. Tento spôsob života ale nie je v žiadnom prípade "neviditeľný", pretože Klára vedome volí pohľad na mesto a je všetkému dianiu veľmi blízko. Otvára dvere núdzi každého človeka, ako to potvrdzuje proces jej svätorečenia. (Proces svätorecenia)
Tak čo s Klárou?
I jej prvý biograf Tomáš z Čelana núti Kláru do určitej formy, ktorá vtedy platila pre biografie svätých: Klára je podľa neho výnimočne zbožné dievča, ktoré už v detskom veku pohŕda svetom, koná skutky pokánia a dobročinnosti a je "úplne čistou nádobou milosti".

Čo môžeme o Kláre povedať dnes, ale tak, aby sme ju neprispôsobili zasa našim predstavám? Aký obraz sa o nej dá vyfiltrovať z toho, čo nám je o nej zo spisov známe?

 

Naspäť na Klárinu stránku


Detstvo a mladosť

(Literatúra použitá v nasl. článkoch: T. Maier, Stud.theol.: Forma Vitae - die hl. Klara von Assisi und ihre Ordensregel, 2004; M. Kreidler-Kos, N. Kuster OFMCap, Sr. A. Röttger OSC "Den armen Christus arm umarmen / Wissenschaft und Weisheit, Band 66/1 2003; Ch.A. Lainati: Die heilige Klara von Assisi 1987; Thomas von Celano: Biographie um 1256; I.W. Frank: Franz von Assisi, Frage auf eine Antwort 1992)

Klára vyrastá ako nasjtaršia dcéra šľachtickej rodiny Favaroneho di Offreduccio. Jej otec sa ale v spisoch sv. Kláry vôbec neuvádza, okrem jeho mena sa nič o nom nedozvedáme.

Naproti tomu zisťujeme, že v Klárinom živote má veľkú úlohu jej matka Ortolana (t.zn. Záhradníčka), ktorá je nesmierne odvážnou ženou, o ťom svedčí i to, že sa zúčastňuje na viacerých cestách k rôznym pútnym miestam v Taliansku, do Santiaga de Compostela i do Svätej Zeme. V tom čase bola už i samotná cesta veľmi náročná, nehovoriac o nebezpečných skupinách lúpežníkov, ktoré striehli na cestách. Rozprávania Ortolany o jej zážitkoch zaiste veľmi pôsobili i na malú Kláru a na ženy, s ktorými spolu bývala... Okrem toho má Ortolana veľkú úctu k Ukrižovanému, čo bolo v čase Románskeho slohu nezvyklé. Oba aspekty sú často zastúpené i v spisoch sv. Kláry: Často spomína motív cesty a má veľmi hlbokú lásku ku Kristovi - pomyslime i na to, že známy kríž so San Damiana sprevádzal jej celý neskorší život.
Ako šľachtičná žije Klára v tzv. obytnej veži spolu s ostatnými ženami rodinnej vetvy. Je tak skôr od sveta odlúčená. Ona sama nepokladá toto obdobie svojho života za dôležité - nezmieňuje sa o ňom v svojich spisoch, ale je iste povšimnutiahodné, že veľa z týchto žien (dve Klárine rodné sestry, jej matka, dve netere a jedna vzdialenejšia príbuzná a suseda) neskôr nasledujú jej príklad a vstupujú k nej do kláštora San Damiano, čo nás núti premýšľať o atmosfére, ktorá v onej obytnej veži vládla. Na tomto mieste sa ale ponúka i otázka: Čo sa teda v Klárinom spôsobe života po jej odchode z domova vlastne zmenilo?
Dvorsko-rytierská kultúra mnohé takpovediac predurčovala: Život v skrytosti v priestoroch pre ženy v rytierskej domácnosti mal dievča pripraviť na úlohu matky a manželky. Klára sa ale učí i čítať a písať po latinsky, čo je v tej dobe privilégiom šľachtických dcér. V každom prípade je Klára veľmi znalá v Svätom Písme a v Liturgii. Klára je i dobročinná, tajne necháva svoj prídel jedla rozdať medzi chudobných, ako je to viackrát dosvedčené v jej kanonizačnom procese. Rozprávania o rytierskych hrdinstvách vo vojne i v láske zaiste značne rozširovali jej obzor. Pomyslime i na to, že Klára zažila vojnu medzi tzv. Minores (mešťania) a Maiores (šľachtici), ktorá celú ich rodinu prinútila ujsť na čas do exilu do Perugie. A tak Klára poznáva za hrubými ochrannými múrmi neistotu a je konfrontovaná s vážnymi politickými zmenami, ktoré jej poukazujú na nestálosť jej vznešeného stavu. Predurčená životná dráha šľachtičnej sa tak ukazuje byť veľmi krehká...

 

Naspäť na Klárinu stránku

Kostol San Rufino. František a Klára tu prijali sviatosť krstu.

Biskupský trón v San Rufine

Bočný východ z kostola - a pohľad na cestu cez mesto, ktorou šla Klára v noci, keď ho opúšťala...

Posledný pohľad naspäť, ktorý mohla klára vidieť pred opustením mestskej hradby

Mestská brána. Pravdepodobne sa vedľa nej nachádzala ešte jedna menšia, od ktorej mal kľúče biskup. Tak mohla Klára opustiť mesto i v noci.

Bazilika Santa Maria degli Angeli dnes vo svojom vnútri "ukrýva" malý kostolík Porciunkulu.

Klárina odysea pokračuje cez krásnu krajinu do Sao Paolo

I jeden potok musí prekročiť

Sao Paolo delle Abadesse - Opátstvo sestier Benediktíniek, kde Klára na krátky čas nájde útočisko

Sao Paolo - Kostol zo zadu.

Vo vnútri vyzerá kostol takmer presne tak isto, ako za čias sv. Kláry

Pôvodný oltárny kameň, ktorého sa dotkla sv. Klára

Sao Paolo sa dnes používa ako cintorín. Iba kostol je pôvodný.

San Angelo di Panzo - Vstupná tabuľa s popisom dôležitosti miesta

Detail: Klárine prvé spoločenstvo a prvý zázrak v spore s rodinou o jej sestru Katarínu

Vstup

Vežička

Interiér kostola

Kostolná budova


Klára a František - neznámi

Medzi Klárou a Františkom je vekový rozdiel 13-tich rokov.

Čo ich ďalej v detstve a mladosti rozlišuje je ich sociálna príslušnosť.

František vyrastá v dolnej časti mesta a patrí ako syn kupeckej rodiny k vrstve tzv. "minores". Keď sa v r. 1198 meštiaci vzbúria proti šľachte, patrí Klára práve k tej napadnutej vrstve „maiores“.

Pokým si František doberá mesto svojim ľahtihkárskym spôsobom života, žije Klára za hrubými múrmi aristokratickéj obytnej veže. Sotva o sebe mohli vedieť.

Keď vojna Assisi s Perugiou v r. 1202 vyženie oboch do Perugie, je František zajatý a sedí v žalári, pričom Klára vystrieda len hrubé múry.

Po upokojení situácie sa obaja vracajú naspäť do Assisi a začínajú svo osobné náboženské hľadanie.

Po ťažkom roku v zajatstve navštevuje František žobrákov a hľadá hlbší zmysel života. Je hlboko zasiahnutý a otrasený chudobou ukrižovaného Krista a malomocných.

Klára začína nosiť pod jemnými šatami drsné látky a posiela tajne almužny chudobným.

Vtedajším hnutiam chudoby je čo ďakovať, že cesty Kláry a Františka mali veľa podobného a že sa napokon i stretli a doplnili.

Klára sa o Františkovi dozvie asi až vtedy, keď sa on nechá pred biskupským palácom vydediť.

Skutočnosť, že bohatý kupecký syn opustí do naha vyzlečený mesto, aby ako chudobný nasledoval Krista muselo byť rýchlo známe v celom Assisi. Zdá sa, že Klára odvtedy hľadá kontakt s Františkom a jej almužny posiela teraz cieľavedome chudobným robotníkom pri kostolíku Porciunkula.

Klára dosiahne v r. 1210 vek na vydaj. V tomto čase vstúpi do Františkovho bratstva i jej bratranec Rufino. Klára si je teraz istá, že sa nepodvolí vydajovej politike svojej rodiny. Plánuje odchod zo sveta šľachty a hľadá intenzívne kontakt medzi vydedencami pri kostolíku Porciunkula.

 

Naspäť na Klárinu stránku

Assisi - Miestna tabuľa

Osobitné vyznamenanie pre mesto Assisi

Panoramatický pohľad z hradu Rocca

Kostol San Rufino

Detail na fasáde

Krstiteľnica, v ktorej boli pokrstení Klára a František

Ulička v meste

Pohľad na hrad Rocca

Ulička

Chrám bohyne Minervy stál v centre vtedajšieho diania. Už počas života sv. Františka bol katolíckym kostolom

Dve fotky z horného mesta - pôvodný svet sv. Kláry - čistý, tichý, usporiadaný, do seba uzavretý

Časť obytnej veže - kvôli veľa zemetraseniam už len zo štvrtiny taká vysoká ako pôvodne.


Rozhodný krok

Až v tomto čase v priebehu asi 2 rokov uskutočnia Klrára (spolu so sprievodkyňou Bonou) a František niekoľko tajných stretnutí. Rozhodujúci krok sa pripravuje. Klára tu i predáva svoje dedičstvo a dbá na to, aby ho nedostal nikto z príbuzných, „aby tým neboli podvedení chudobní“. (Píše sa v procese svätorečenia 13,11)

Ako znamenie, že Klára môže uskutočniť svoj zámer, slúži pravdepodobne ten nevšedný úkon, ktorý sa stane pri slávení sv. omše na palmovú nedeľu 1212: Biskup sám prinesie Kláre palmovú ratolesť, namiesto toho, aby si po ňu prišla ona, tak ako je to zvykom. Je to zároveň i dôkaz súhlasu biskupa - a tak i cirkvi - s Klárinym plánom. Ešte tej noci opúšťa Klára svoj rodičovský dom - tajne a sama. František a bratia ju už očakávajú s horiacimi fakľami v doline pri Porciunkule.

V jednoduchej ceremónií sa Kláre odstrihnú vlasy a oblečie si kajúcne rúcho.

Pretože ešte nemá prístrešok a pravdepodobne i kvôli očakávanému sporu s rodinou ide Klára najprv k benediktínkam v Sao Paulo ako služobníčka. azylové právo, ktoré toto opátstvo má, je pre Kláru veľmi cenné, pretože rodina nedá na seba dlho čakať a príde, aby ju odviedla z kláštora násilím.

Iba strach pred exkomunikáciou a jej následkami spôsobí, že sa zlobyplný vodca rodiny strýko Monaldo vzdá a odíde s prázdnymi rukami.

Klára zostáva u benediktíniek 2 týždne. Ako šľachtičná rehoľníčka s bohatým venom v slávnom opátstve - to by rodina ešte schválila, ale nie tú slobodu, vzdať sa svojho spoločenského postavenia.

Podobne dramaticky, ba možno i viac, zažije svoje životné rozhodnutie 16 dní neskôr Klárina najmladšia sestra Katarína. Obe sú teraz v spoločenstve kajúcničiek v Sant´Angelo die Panzo – ktoré je poslednou zastávkou pred založením vlastného spoločenstva v San Damiane – s pohľadom na mesto Assisi.

Naspäť na Klárinu stránku



  • 1181 alebo 82 sa narodil sv. František z Assisi
  • 1193/94 sa narodila sv. Klára z Assisi
  • 1206: Obrátenie sv. Františka. Reštavroval malý kostolík San Damiano a prorokuje: V budúcnosti tu budú sestry svojím životom oslavovať Boha.
  • 1210-1211 sa Klára stretáva s Františkom.
  • 1212 uteká z rodičovského domu. Spolu s Františkom hľadá ďalšie smerovanie svojho života. V San Damiano nachádza miesto, kde ju Boh zakotvuje v jej povolaní.
  • Tu jej Boh darúva sestry.
  • František im dáva jednoduchú regulu, "forma vivendi"
  • Sestry chcú nasledovať Krista, ktorý sa pre nás stal chudobným.
  • 1215: Existuje celá záplava hnutí, ktoré žijú radikálnu chudobu.
  • 1215: IV. Lateránsky Koncil zakazuje nové regule.
  • 1216: Klára si musí zo 4 existujúcich Regúľ jednu vybrať a rozhoduje sa pre Benediktovu.
  • 1216 si vyprosuje od pápeža Inocenta III. "Privilégium chudoby", t.zn. že chce osobne a s celým spolo-čenstvom žiť bez vlastníctva.
  • 1219: Zo San Damiána sa zakladajú ďalšie kláštory. Kardinál Hugolín vydáva 1219 neue Konštitúcie k Regeuli.
  • Klára s tým nie je spokojná. Nasleduje svoje františkánske povolanie podľa "formy vivendi".
  • 1224 prijíma František na hore Alverna stigmy.
  • 1224/25: Klára ťažko ochorie a čas od času je pripútaná na lôžko.
  • 1225: František skladá svoju Pieseň brata slnka. Neskôr píše "Povzbudenie" ako záveť svojím sestrám.
  • 1226: Smrť sv. Františka
  • 1228: Pápež Gregor IX. núti Kláru, aby prijala vlastníctvo. Klára odpovedá: "Svätý otče, za žiadnu cenu nechcem byť až na veky oslobodená od nasledovania Krista..."
  • Na to jej pápež potvrdzuje privilégium chudoby.
  • Okolo r. 1230 zakazuje pápež bratom dušpastiersku činnosť v ženských kláštoroch.
  • Klára odpovedá: “Tak nám má vziať všetkách bratov, keď nám odoprial darcov chleba života!” a rozhodne posiela bratov almužníkov preč.
  • Pápež berie svoj zákaz naspäť!
  • Okolo r. 1234 sa začína pošta medzi Klárou a kráľovskou dcérou Anežkou Českou. Napokon vstupuje Anežka do ňou založeného kláštora v Prahe.
  • 1235 posiela Klára prvé sestry do nemecko hovoriacich oblastí.
  • 1240: Prepad San Damiána saracénmi.
  • 1241: Oslobodenie mesta Assisi skrze Klárinu modlitbu.
  • 1247 vydáva pápež Inocent novú regulu.
  • Teraz začína Klára sama písať svoju vlastnú regulu.
  • 1253 09.08.: Pápež Inocent IV. potvrdzuje Klárinu regulu; je to prvá potvrdená regula, ktorú napísala žena.
  • 1253 10.08.: Jeden brat Františkán prináša zomierajúcej Kláre potvrdzujúcu listinu jej regule.
  • 1253 11.08.: Smrť sv. Kláry
  • 1255: Svätorečenie sv. Kláry pápežom Alexandrom IV.
  • 1257: Ku cti sv. Kláry sa stavia v Assisi bazilika Santa Chiara
  • 1260 sú pozostatky sv. Kláry slávnostne prenesené do novej baziliky. I sestry opúšťajú San Damiano a sťahujú sa do Proto-monasteria, kláštora postaveného pri bazilike.