Na začiatku 15. storočia otriasa cirkvou kríza dôvery. Od r. 1378 stoja na čele cirkvi dvaja pápeži. Pokus o zjednotenie na koncile v Pise v r. 1409 sa končí ešte väčšou schizmou – tretím pápežom. Koncil v Konštantínopole (r.1414-1417) ich všetkých odvoláva a volí nového pápeža Martina V. Nespokojní kardináli volia opäť protipápeža. Táto kríza trvá 70 rokov.

Spor o pôvodnú predstavu spôsobu života sv. Františka sprevádza františkánske dejiny už od počiatku. Najzávažnejším objektom tohto sporu je chudoba a jej realizácia.

V Taliansku sa koncom 14. storočia zmobilizovali reformné sily v tzv. „Observancii“. Ich záujmom bol návrat k pôvodnej františkánskej prísnosti: Vzdanie sa všetkého osobného, spoločného vlastníctva a stálych príjmov.

Hnutie sa šíri z Talianska do Španielska a Francúzska. Najviac angažovaným zástupcom tohto hnutia je sv. Ján Kapistránsky (r. 1386-1456).

Reformu podporili aj následky „čiernej smrti“ - epidémie cholery v Európe v rokoch 1348-1349. Náhla katastrofa viedla k strate orientácie. Silne zdecimované kláštory a rehoľné spoločenstvá sa ocitli bezmocné a odkázané len na seba.

Pápežská schizma z r. 1378 rozštiepila kláštory, rehoľné spoločenstvá, provincie a celý rád na 2 tábory: prívržencov pápeža Urbana VI. alebo Klementa VII. Toto pôsobilo vo vnútri rádu na posilnenie vôle k reforme a spojilo observantov. Tak vznikol akoby rád v ráde. Koncil v Konštantínopole v r. 1415 povoľuje observantom v rámci danej rádovej organizácie ich spoločné pôsobenie. Na provinčnej úrovni si môžu zvoliť vlastného provinciálneho vikára a na celorádovej vlastného generálneho vikára.

Každá provincia musela prenechať observantom minimálne dva kláštory.

V r. 1517 pápež Leo X. definitívne rozdelil rád na Konventuálov a Observantov.

Reforma sa stala účinnou hlavne vďaka záujmu Kurfirsta. Voľné kláštorné majetky sľubovali veľké obohatenie.

Konventuáli boli spravidla priklonení k reforme, ale nie dôsledne. Skôr sa chceli vrátiť k vlastnej reguly a konštitúciám (vysvetľujúce regulu), ktoré im povoľovali príjmy a ich užívanie. Na pomoci im bol najmä dekrét pápeža Martina V. (r.1417-1431) „Ad statum Ordinis Minorum“ z roku 1430.

Reformy bratských kláštorov mali vplyv aj na kláštory klarisiek.

Reforma kláštorov klarisiek

Na reformnom koncile v Bazileji v r. 1431–1449 boli prednesené veľké výčitky voči kláštorom v dodržiavaní klauzúry, spôsobe obliekania sa, výbave kláštorných ciel a spôsobe zaobchádzania s množstvom a trvaním návštev.

Reforma sa udiala rozličnými spôsobmi: spontánne - ako odpoveď na kázeň bratov; iniciatívou jednotlivej osoby, nátlakom autority, príkladom iných kláštorov. Po rozdelení františkánskeho rádu na dve vetvy v r. 1517 boli kláštory klarisiek pridelené jednej z nich. Niektoré kláštory sa vrátili k pôvodnému spôsobu života podľa Urbanovej regule a prijali štatúty Observantov. Mnohé iné si až v tomto čase uvedomili veľkolepé dedičstvo reguly sv. Kláry a s veľkou túžbou a radosťou si ju vyžiadali a prijali.

Naspäť na výber kapitol

Koleta Boylet sa narodila v januári r. 1381 v Corbie. Po smrti rodičov nastalo pre ňu náročné obdobie hľadania povolania. Svoju cestu nenašla ani medzi Begínkami, ani u benediktínok, ani u klarisiek-Urbanistiek. Ako reklúza (zamurovaná pustovníčka) obdržala od Boha úlohu zreformovať kláštory klarisiek, v čom ju podporil protipápež Benedikt III. v r. 1406. Sv. Koleta nereformovala kláštory nasilu, iba na prosby sestier alebo zakladala nové. Z Assisi si nechala v r. 1410 poslať kópiu reguly sv. Kláry a napísala k nej vlastné konštitúcie, ktoré boli v kláštoroch spočívajúcich na jej reforme platné až do II. Vatikánskeho koncilu. V čase jej smrti 6.3. 1447 existovali dva reformované a 15 kláštorov, ktoré založila. V jej diele ju mocne podporovali šľachtičné a šľachtici, pritom však zostali jej kláštory od nich nezávislé – teda inak, ako v kláštoroch Urbanistiek v 14. storočí.

Koletina reforma získala prívržencov vo vysokých kruhoch. Podľa jej príkladu mali byť zreformované tiež kláštory v Taliansku, ako si to želal pápež Eugen IV. v r. 1431.

Klauzúra sa mala znova uzavrieť, nehodné abatiše, prípadne niektoré sestry mali byť zosadené, majetky sa mali podľa potreby rozdeliť medzi viaceré kláštory a modlitbový život sa mal radikálne obnoviť. Veľa kláštorov bolo v tejto dobe zrušených.

Naspäť na výber kapitol

V Taliansku viedli k reforme rozličné dôvody. Observancia bola zastúpená hlavne sv. Bernardínom zo Sieny (1380-1444) a jeho pomocníkom sv. Jánom Kapistránom (1386-1456), ktorý napísal komentáre k reguli sv. Kláry.

V tomto čase vzniká III. regulovaný rád sv. Františka. Veľa mladých zbožných žien túžilo nasledovať charizmu chudobného Františka z Assisi, ale boli znechutené úpadkom v kláštoroch klarisiek. Začali sa teda zoskupovať v III. ráde sv. Františka, neskôr prijali regulu sv. Kláry.

Nie všetky reformované rády žili podľa tej istej reguly, u mnohých znamenala reforma návrat k pôvodnej.

zaujímavosťou tohto obdobia je vzdelávanie sestier. Kláštory mali vlastné knižnice, robili preklady, pracovali v skriptóriach. Po vynájdení kníhtlače v polovici 15. stor. sa rozšírili životopisy cirkevných otcov, svätých a spisy františkánskej spirituality. V tomto období vznikol preklad procesu svätorečenia sv. Kláry od sestry Battisty Alfani z Monteluce v Perugii. Rovnako sa prepisovala a rozširovala Regula sv. Kláry a vznikali vlastné poetické, hudobné a výtvarné diela. Sestry hľadali zjednotenie sa s Kristom v modlitbe.

Reformované kláštory sa v tomto čase začínajú prepájať, komunikovať a vzájomne duchovne a materiálne si pomáhať.

Vo Francúzsku vznikla skupina spoločenstiev pod názvom Ave Maria, ktorej členovia chceli žiť kontemplatívne. Prijali regulu sv. Kláry a Koletine konštitúcie. Vedenie spadalo pod Observantov.

V Španielsku pôsobili 2 reformné skupiny zo spoločenstiev terciárok: Diskalceatínky (r.1485) – prijali Klárinu regulu a kláštory od sv. Márie Jeruzalemskej (r.1494)

Naspäť na výber kapitol

V kláštoroch Urbanistiek narazila reforma na veľký odpor, z časti bola nanútená, z časti sa sestry vrátili k pôvodnej Urbanovej reguli.

Vznikli tiež dva nové rády: Koncepcionistky (r.1489) boli najskôr založené ako cisterciánky sv. Beatrice da Silva (+1490), po ktorej smrti sestry dostali povolenie od pápeža Alexandra VI. prijať Klárinu regulu. Neskôr si napísali svoju vlastnú, ktorá sa opiera o regulu sv. Kláry.

Annunciatistky boli založené sv. Janou z Valois (+1505) a už od počiatku patrili pod vedenie Observantov a obdržali privilégia klarisiek.

Výsledkom reformy boli 3 skupiny kláštorov: tie, čo sa vrátili k ideálu sv. Kláry; tie, čo sa vrátili k svojej pôvodnej reguly a novovzniknuté spoločenstvá.

Link k použitej literatúre

Naspäť na výber kapitol

Naspäť na "Klárinu stránku"