Kapitoly: Hľadanie povolania a proroctvo. Pastorácia povolania pri „tých, čo ešte len prídu“. Obstáť v povolaní. Srdce povolania. Podarenie sa povolania. Podporovať navzájom svoje povolanie. Vytrvalosť – trvalá starostlivosť o povolanie. Povolanie byť požehnaním.


„V mene Pána“ sa nezačína len testament sv. Kláry (KlTest.1), ale istotne kažé povolanie. Boh sám je to, ktorý povoláva človeka – každého človeka. On je to, ktorý dáva „začiatok, vzrast a vytrvalosť až do konca“ (por. KlTest.78).1 Klára si je tohto úplne vedomá a pripomína to na mnohých miestach vo svojom testamente. Téma povolanie je v Klárinom testamente takou centrálnou a znova sa vracajúcou, že sa oplatí v nej skúmať Klárinu školu povolania, teda pastoráciu povolana.


Hľadanie povolania a proroctvo.

Povolanie nezačína nejakou náhodou, ani sa nedá „urobiť“ - nie je projektom človeka. Je to nápad Boži, ktorý už existuje, aj keď o ňom povolaný/á možno ani len netuší. A tak vyslovil Boh sám skrze sv. Františka jedno proroctvo, ktoré sa neskôr uskutočnilo v spoločenstve okolo sv. Kláry. (KlTest 9-16).2 To, že Klára a František splnenie tohto proroctva objavia až po príchode „Chudobných paní“3 do kostolíka svätého Damiána bude ešte tematizované. V čase proroctva bývala Klára a jej neskoršie spolusestry ešte v kruhoch ich rodín. Klára si je hľadiac naspäť vedomá, že cesta jej povolania nezačala až jej prvým krokom, ale že má korene – a to v spôsoboe nasledovania Krista, ako ho už začal žiť sv. František: „Syn Boži sa nám stal cestou.“ (KlTest5).


Pastorácia povolania pri „tých, čo ešte len prídu“.

Sedemnástym veršom, ešte v súvislosti s proroctvom obracia Klára našu pozornosť na budúce sestry, na „tie ostatné“ ktoré ešte len prídu. I o nich hovorí proroctvo, pretože „prijmú toto (to isté) povolanie, ku ktorému nás Pán povolal“ (KlTest 17)4. Je veľmi nápadné, že Klára v súvislosti s povolaním zriedkavo hovorí vo forme jednotného čísla, myslí skoro stále na všetky sestry – a íde i za hranice svojich rovesníčok a myslí jednoducho na všetky, ktoré sú a budú pre toto povolanie vyvolené. Klára tým dokazuje, že sa tu jedná o niečo Božské, čomu sa ona sama podvoľuje a žije to po celý svoj život – ona a ostatné. Povolanie je tým cestou skrze časy, na ktorej sa tie, ktoré ňou idú, striedajú. Tá cesta je vždy tu, pretože je Bohom pripravená a môžeme si predstaviť, že je tu i keby nebolo nikoho, kto ňou ide... Na túto cestu sa môže zabudnúť, ale môže byť i nanovo objavená. Táto cesta je Ježiš Kristus sám. (por. KlTest 5).5

Klára si nie je vedomá iba veľkosti povolania, ale i zodpovednosti, ktorú sestry nesú voči „ich sestrám, ktoré Boh k tomuto spôsobu života tiež povolá“ (por. KlTest 19) – a cez ne aj voči svetu. Klára už nazýva tieto ženy „naše sestry“. Čo tým myslí? Veď nás sám Pán nielenže dal za vzor, ako príklad a zrkadlo nielen ostatným, ale i naším sestrám, ktoré Pán zavolá k nášmu povolaniu, aby aj ony boli zrkadlom a príkladom pre tých, čo žijú vo svete.“ (KlTest 19). V tom sa zasa ukazuje sila proroctva: Povolané ženy, i keď ešte nežijú podľa spôsobu života chudobných sestier, už naplňujú svoje povolanie – teda byť predobrazom, príkladom a zrkadlom - , ktoré dostávajú odzrkadlené od sestier. Aby im to bolo možné, je treba sestry, ktoré by s nevýslovnou horlivosťou a úsilím mysle i tela zachovávali prikázania Božie i (nášho) otca (Františka), aby (sme) s božím prispením vrátili svoj talent znásobený!“ (KlTest 18)

Medzi veršom 19 a 20 prichádza typický Klárin obrat: Klára obracia celú myšlienku naopak a poukazuje na to, ako funguje pastorácia povolania v zodpovednosti:

Keďže nás teda Pán povolal k takým veľkým veciam, totiž aby sa v nás mohli vidieť tie, ktoré sú zrkadlom a príkladom pre iných, patrí sa nám veľmi dobrorečiť a chváliť Boha a čoraz viac sa urvrdzovať v konaní dobra v Pánovi. Preto ak budeme žiť uvedeným spôsobom, zanecháme iným vznešený príklad a za kratučkú námahu získame odmenu večnej blaženosti.“ (KlTest 21-23).

Pastorácia povolania je teda sám spôsob života a tak úlohou celého spoločenstva.


Obstáť v povolaní.

Aké sú teda krítériá, podľa čoho sa dá rozoznať, či je nejaká žena od Boha k tomuto povolaníu vyvolená a ktoré má dodržiavať, aby toto povolanie splnila? Proroctvo bolo vyslovené, ale jeho naplnenie ešte nebolo ani len na obzore, keď František staval kostolík San Damiano. Až keď sa mladé spoločenstvo okolo sv. Kláry ako také osvedčílo, nasťahovalo sa do múrov sv. Damiána (por. KlTest 27-30).6 V 30. verší sa píše: „A tak… sme išli a usadili sa pri kostole svätého Damiána“.

Slovíčko „a tak“ predchádzajú ony krítériá tohto povolania (KlTest 27):

1. Napriek telesnej slabosti neváhať podstúpiť žiadnu núdzu a chudobu.

2. Neľakať sa námah a trápenia.

3. Nebáť sa pohŕdania zo strany sveta.

Toto poradia a členenie predstavuje srdce povolania, ako zachvíľu uvidíme.

Keď toto sv. František objaví, spozná v týchto ženách to od Boha predpovedané spoločenstvo sestier, ktoré chce Boh včleniť do jeho povolania. A tak ho prevezme pod svoju zodpovednosť, i pod zodpovednosť svojho rádu. Napíše preň spôsob života s osobitným napomenutím, aby vždy prebývalo vo svätej chudobe (KlTest 33-36).7


Srdce povolania.

Srdce povolana a tým i centrálnu časť svojho testamentu začína Klára priamou rečou v jednotnom čísle, čo tu robí po prvýkrát. „Ja, Klára“ - „Ego Clara“ (KlTest 37). Tento dôraz zaostrí sluch. Klára hovorí ako autorita, menuje i svoje „tituly“: „Služobnica Krista a chudobných sestier kláštora svätého Damiána, hoci nehodná a sadenička sv. otca“ (Františka). Hovorí ako tá, ktorá si je plne vedomá vedúcej úlohy:

- Uvažovala o veľkoleposti veľkosť nášho povolania a učenie takeho otca (akým je František) - vždy zotrvať v svätej chudobe (por. KlTest37).8

- Uvažovala zároveň i o slabosti druhých, tých, čo budú toto povolanie žiť po jej smrti. Hovorí zo skúsenosti, pretože ona sama i jej sestry sa báli o budúcnosť svojho povolania po smrti sv. Františka (por. KlTest 38).9

- Vždy a znova sa jej spoločenstvo zasľúbilo pani chudobe, aby tak zaistilo budúcnosť povolania v spôsobe života budúcich sestier (por. KlTest 39).10

Podľa tohto svedectva apeluje teraz na budúce sestry, ktoré ju budú nasledovať v úrade, aby zotrvali vo svätej chudobe oni a ich sestry (KlTest 40-41).11 Aby toto ešte viac zaistila, necháva si chudobu potvrdiť pomocou privilégií, „aby sme sa nikdy a nijako od nej neodlúčili“ (KlTest 43).

Tie tri body, pomocou ktorých Klára črtá srdce povolania sú tieto:

Kvôli láske toho Boha, ktorý bol ako chudobný uložený v jasliach (1),

chudobný žil na svete (2)

a na kríži ostal nahý... (3)“ (KlTest 45)

Nájdeme ich v testamnente až na dvoch miestach a (ako exkurz) veľmi výrazne v štvrtom liste Anežke Pražskej.

KlTest 27-28

KlTest 45

4. List sv. Anežke Pražskej 19-23

Napriek telesnej slabosti neváhať podstúpiť žiadnu núdzu a chudobu.

Ježiš bol uložený v jasliach ako chudobný

Všimni si chudobu toho, ktorý bol uložený v jasliach a zavinutý do plienok...

Neľakať sa námah a trápenia.

Ježiš žil chudobný na svete

Pozoruj... námahy bez počtu a trápenia, ktoré (Ježiš) podstúpil.

Nebáť sa pohŕdania zo strany sveta.

Ježiš zostal na kríži nahý

Zahľaď sa na nevýslovnú lásku, s akou chcel trpieť na dreve kríža a na ňom i zomrieť tou najpotupnejšou smrťou.

45. verš testamentu pokračuje vo verši 46 jasnou rečou: …nech sa dbá o to, aby sa (pápež) „vždy postaral, žeby jeho maličké stádo... zachovávalo túto svätú chudobu (a pokoru Ježiša Krista a jeho... matky), ktorú sme... sľúbili, a aby ho v nej vždy podporoval a udržiaval.“

Spoločenstvo sv. Kláry je povolané k chudobe.


Podarenie sa povolania.

V nasledujúcich riadkoch dáva Klára konkrétne rady, ako sa toto povolanie k chudobe môže podariť:

- Podpora zo strany bratov podľa príkladu sv. Františka (KlTest 48-51)12

- Nepríjímať a nekupovať žiadne prebytočné pozemky (KlTest 52-55)13

- Stále myslieť na to, nasledovať cestu svätej jednoduchosti, pokory a chudoby

- Viesť dôstojný rehoľný život ako v čase nášho obrátenia. (KlTest 56)14

Potom „sám Otec milosrdenstva rozšíri vôňu dobrej povesti tak u tých, čo sú ďaleko, ako u tých, čo sú blízko“ (KlTest 58).


Podporovať navzájom svoje povolanie.

Klára hovorí o vzájomenj zodpovednosti v spojitosti s povolaním. Pritom znova používa jeden obrat, o ktorý sa čítaťeľ doslova potkne: A milujúc sa navzájom Kristovou láskou, prejavujte skutkami navonok lásku, ktorú máte vnútri, aby sestry, pohnuté týmto príkladom, neustále rástli v láske k Bohu i vo vzájomnej láske“ (KlTest 59-60).

Kto tu má začať s čím?

Najdôležitejšie v tejto vete je použitie inštrumentálu v slovnom spojení „Kristovou láskou.“ Láska teda, ktorú si sestry navzájom darujú, je Kristovou láskou. Tá sa uskutoční najprv vo vnútri každej jednotlivej sestry. Z tejto lásky vyrastá vzájomná láska a skutky lásky. V tejto vete sa kladie kontemplatívna dimenzia – nechať sa skrze rozjímanie Ježišovej lásky ňou naplniť – ako základný kampre službu lásky ako tekej.

Ježis sám je ten, ktorý naplní a splní povolanie sestier.


Ďalej sa Klára zaoberá popisom vzájomnej služby v láske medzi sestrou, ktorá má „úrad“15 a medzi konventom (KlTest 61 a nasl.), pričom obom stranám vymedzuje takpovediac tú istú zodpovednosť:

Matkamá byť taká, aby ju sestry poslúchali povzbudené jej príkladom. Sestra ale majú matke vzájomnou láskou, pokorou a jednomyseľnosťou odľahčiť každé bremeno, takže sa všetko ťažké a horké pre ňu smení na sladkosť (KlTest 67-70).16


Vytrvalosťtrvalá starostlivosť o povolanie.

Tri krásne vety z Klárinho testamentu pozývajú s určitou naliehavosťou milovať svoje povolanie:

A keďže úzka je cesta i chodník a tesná je brána, ktorou sa ide a vstupuje do života, a málo je tých, ktorí ňou kráčajú a vstupujú,

a ak sú i takí, čo po nej začas kráčajú, málo je tých, čo na nej zotrvajú.

Naozaj sú blahoslavení tí, ktorým je dané po nej kráčať a vytrvať až do konca“ (KlTest 71-73).

V nasledujúcom verši 7417 varuje Klára pred nebezpečiami, ktoré na ceste číhajú: Vlastná vina a nevedomosť. I tieto totiž pôsobia ako zrkadlo pre svet: aby sme „nespôsobili neprávosť takému veľkému Pánovi, jeho preblahoslavenej Matke, nášmu preblahoslovenému otcovi Frantíškovi ani oslávenej a bojujúcej Cirkvi.“ (KlTest 75).

Všimnime si tu ten veľký počet osôb, ktoré sa tu stretávajú v úzkom rámci jednej vety! Sú to zároveň tí, voči ktorým sa cíti byť Klára po celý svoj život zaviazaná. Ak na začiatku hociakého povolania stoja idoly, tak tu Klára vymenovala tie svoje.

Jej výpoveď sa porvrdzuje ďalej vo verši 77-78, formulovaná do prosrby: „Preto zohýnam kolená... aby... sám Pán, ktorý dal dobrý začiatok, dal vzrast a dal i vytrvalosť až do konca. Amen.“ (KlTest 77-78).18


Povolanie byť požehnaním.

Oplatí sa pre poslednú vetu z Klárinho testamentu - doslov - otvoriť novú kapitolu.

Píše: „Tento spis... zanechávam vám, svojim najdrahším a milovaným sestrám, terajším i budúcim, na znamenie požehnania Pánovho, požehnania nášho preblahoslaveného otca Františka i môjho, vašej matky a služobnice. (TestKl 79).

Klára považuje svoj testament za znamenie požehnania samého Pána, požehnania sv. Františka a i svojho vlastného. Pretože je jej testament tématicky úplne založený na povolaní, môžeme z toho usudzovať, že samo povolanie je požehnaním. Je od Boha darované ako požehnanie – je sprostredkované ľuďmi, ktorí sa sami stali skrz povolanie požehnaním a tak premení v požehnanie toho, kto ho dostane, prijme, kto sa oň stará, v ňom vytrvá. A znova čítame ako v zrkadle, pretože: Boh Sám je darcom, sprievodcom a uskutočniteľom (por. KlTest 78).


V Paderborne 26.8.2011

Sr. Veronika Karaffová, osc

1 ...sám Pán, ktorý dal dobrý začiatok, dal vzrast a dal i vytrvalosť až do konca. Amen.

2 9 Lebo tohto svätca, ešte kým nemal bratov ani spoločníkov, akoby hneď po jeho obrátení, 10 keď opravoval kostol svätého Damiána, úplne ho naplnila Božská potecha a povzbudila ho celkom opustiť svet, 11 tam naplnený veľkou radosťou a osvietením Ducha Svätého predpovedal o nás to, čo Pán potom splnil. 12 Totiž vtedy vyšiel na múr spomenutého kostola a mocným hlasom po francúzsky prehovoril k niekoľkým chudobným, ktorí tam boli: 13 Poďte a pomôžte mi pri práci na kláštore svätého Damiána, 14. lebo tu budú panie, ktoré vynikajúcim životom a svätým správaním budú na slávu nášho nebeského Otca v celej jeho svätej cirkvi.15. V tom teda môžeme na sebe vidieť hojnú dobrotivosť Boha, 16. ktorý vo svojom nesmiernom milosrdenstve a láske ráčil skrze svojho svätého takto prehovoriť o našom povolaní a vyvolení.

3 Pokým sa neustálil definitívny názov spoločenstva, stretávame sa s rôznymi pomenovaniami Klárinho sesterstva: Chudobné panie, chudobné sestry, sestry od sv. Damiána a pod.

4 A toto náš preblahoslavený otec predpovedal nielen o nás, ale aj o ostatných, ktoré prijmú toto sväté povolanie, ku ktorému nás Pán povolal.

5 Syn Boží sa nám stal cestou, ktorú nám slovom i príkladom ukázal a učil náš preblahoslovený otec František, jeho pravý milovník a nasledovník.

6 27 Keď potom František videl, že hoci sme telesne krehké a slabé, neváhame podstúpiť akúkoľvek núdzu, chudobu, námahu, trápenie či zaznávanie a opovrhovanie od sveta, 28 dokonca to považujeme za veľké potešenie podľa príkladu svätých a jeho bratov, a sám si to často o nás overil, veľmi sa v Pánovi zaradoval. 29 A pohnutý súcitom k nám sa nám zaviazal za seba i za svoj Rád, že sa nám bude horlivo venovať a zvlášť sa o nás starať ako o svojich bratov. 30 A tak s vôle Boha a nášho preblahoslaveného otca Františka sme išli a usadili sa pri kostole svätého Damiána

7 33. Potom pre nás napísal spôsob života, najmä aby sme vždy zotrvávali vo svätej chudobe. 34. Neuspokojoval sa iba tým, že kým žil, povzbudzoval nás mnohými slovami a príkladmi k láske a k presvätej chudobe, k jej zachovávaniu, ale mnohé nám dal i písomne, aby sme sa po jeho smrti v žiadnom prípade od nej neodchýlili, 35. tak ako ani Boží Syn, kým žil na zemi, sa od tejto svätej chudoby nechcel nikdy odchýliť. 36. A náš preblahoslavený otec František, kráčajúc v jeho šľapajach, sa od jeho svätej chudoby, ktorú si zvolil pre seba i pre svojich bratov, dokiaľ žil, nsvojím príkladom a učením nikdy neodchýlil.

8 37 Keď teda ja, Klára, služobnica Krista a chudobných sestier kláštora svätého Damiána, noci nehodná a sadenička svätého otca, som spolu s ostatnými svojimi sestrami uvažovala o veľkosti nášho sľubu a príaze takého otca,

9 ale aj o krehkosti druhých, z ktorej sme po smrti nášho svätého otca Františka, ktorý bol našim stĺpom a po Bohu jedinou našou potechou i oporou, aj u nás mali obavy,

10 znova a znova sme sa dobrovoľne zaväzovali k našej presvätej pani chudobe, aby sa ani po mojej smrti terajšie i budúce sestry od nej nemohli nikdy odchýliť.

11 40 A ako som sa ja vždy horlivo a starostlivo snažila zachovávať svätú chudobu, ktorú sme sľúbili Pánovi i nášmu blahoslavenému otcovi Františkovi, a dbala som , aby ju zachovávali aj iné, 40 tak nech sú viazané až do konca tie, ktoré budú v úrade nasledovať po mne, s Božou pomocou zachovávať svätú chudobu a dbať, aby ju zachovávali aj iné.

12 48 A ako nám Pán dal nášho... otca Františka... 49 a ten, dokiaľ žil,... nás, svoju sadeníčku, slovom i skutkom vzdelával a opatroval, 50 tak zverujem a zanechávam svoje terajšie i budúce sestry nástupcovi nášho... otca Františka a celému rádu, 51 aby nám vždy boli na pomoci, žeby sme stále viac rástli v službe Bohu, a najmä aby sme čo najlepšie zachovávali presvätú chudobu.

13 53 Nech sestra, ktorá bude v úrade... sa múdro stará a dáva pozor, aby... nadobudli alebo prijali len toľko pôdy, koľko je nevyhnutne potrebné pre záhradu na pestovanie zeleniny. 54 Ak by... bolo treba mať viac zeme, než koľko zaberá oplotená záhrada, nech nedovolí nadobudnúťani prijať viac, než si vyžaduje krajná potreba. 55. Táto pôda nech sa vôbec neobrába ani neobsieva, ale nech vždy ostáva tvrdá a neobrobená.

14 56 Napomínam a vyzývam v Pánovi Ježišovi Kristovi všetky svoje terajšíe i budúce sestry, aby sa vždy usilovali sledovať cestu svätej jednoduchosti, pokory, chudoby a aj počestnosť svätého života

15 Klára nikdy nepoužíva titul Abatyša a veľmi sa bránila niečo také prijať. Nechcela spoločenstvo hierarchicky štrukturované – sestry si mali byť navzájom rovnocenné. Pretože sa Pápež Innocent i jeho nástupcovia neustále snažili zorganizovať Klárine spoločenstvo podľa dovtedajšej mníšskej tradície (napr. Podľa benediktínskej) sa Klára i na prosby sv. Františka týmto snahám sčasti podvolila, ale hovorí len o „úrade“, keď sa jedná o predstavenú spoločenstva, alebo ju volá matka.

16 67 Sestry, ktoré sú podriadené, nech majú na pamäti, že sa kvôli Bohu zriekli vlastnej vôle. 68 Preto chcem, aby poslúchali svoju matku, ako to Pánovi dobrovoľne zo svojej vlastnej vôle sľúbili, 69 aby ich matka, keď bude vidieť lásku, pokoru a jednotu, ktorú majú medzi sebou, niesla ľahšie každé bremeno, ktoré z povinnosti úradu znáša, 70 a aby sa jej to, čo je ťažké a trpké, pre ich sväté správanie obrátilo na sladkosť.

17 Dávajme si teda pozor, ak sme už vstúpili na Pánovu cestu, aby sme z nej vlastnou vinou a nevedomosťou nikdy na žiaden pád nezišli

18 77 Preto zohýnam kolená pred Otcom nášho Pána Ježiša Krista, aby pre zásluhy slávnej Panny svätej Márie, jeho Matky, aj nášho preblahoslaveného otca Františka a všetkých svätých 78 sám Pán, ktorý dal dobrý začiatok, dal vzrast a dal i vytrvalosť až do konca. Amen.

 

Naspäť na stránku povolaná