Klára z Assisi - učiteľka rozjímavej modlitby

Christoph M. Hagen, Innsbruck

Čo si pod pojmom kontemplácie predstavuje svätá Klára, sa ukazuje v obraze zrkadla. Hovorí o tom vo svojom štvrtom liste, ktorý adresuje Anežke Pražskej.

1. Čo chápe Klára pod pojmom »zrkadlo«?
Sv. Klára chápe pod pojmom »zrkadlo« to, čo zviditeľnuje niečo skryté, neviditeľné.
Taký je Boh, ktorý – ako vieme z katechizmu – je čistý Duch, ktorého je možné spoznať len v jeho diele a zázračných činoch.
Najjasnejšie a najprecíznejšie – bez akéhokoľvek kalu – je možné Boha spoznať v Ježišovi Kristovi. Lebo on je druhou Božskou Osobou, z Panny Márie prijal našu ľudskú prirodzenosť a vo všetkom sa nám stal podobný okrem hriechu.

2. Koho rozoznáme v tomto »zrkadle«?
Nie len Boh sa nám dá spoznať v tomto zrkadle, o ktorom píše Klára; človek v ňom rozpozná i seba semého.
V zrkadle, ktorým je Kristus, sa spozná skutočne. V ňom sa už prestane vidieť tak, ako by ho chcela mať sebaláska. Keď sa človek pozerá do tohto zrkadla, vidí sa tak, ako ho vidí Boh: Aký pred vševediacim Bohom je – a to je to, o čo vlastne ide. Cieľom kresťanského života a zvlášť rehoľného života je: stávať sa stále viac podobným Kristovi.

3. O čo teda ide?Keď si dáme za cieľ stávať sa stále viac podobnými Kristovi, potom sa musíme usilovať stále lepšie spoznávať Krista a seba samých. Ak som si stanovil(a) za cieľ stať sa (pokiaľ možno) podobnou Kristovi, tak sa musím snažiť preskúmať osobu Krista, potom musím vedieť, aký Kristus je, aké má vlastnosti.

A potom musím spoznať i seba samého/ú, aby som mohol/a zistiť, nakoľko už zodpovedám stanovenému »originálu« ; a čo vo mne je tomuto »originálu« vzdialené, čo je medzi nami rozdielne.
Ak zbadám niečo, čo sa mu aspoň v základoch alebo vzdialene podobá, musím sa o to starať a stále znova to vo mne rozvíjať. V opačnom prípade musím to, čo ma od môjho vzoru odlišuje, s nemilosrdnou tvrdosťou a rozhodnosťou potlačiť a vykoreniť.
S týmto »hľadením do zrkadla« nebudeme hotoví do konca nášho pozemského života.
 
4.
Do tohto zrkadla sa pozeraj denne!
Svätá Klárae od nás, ktorí dnes čerpáme z jej teológie, vyžaduje denné rozjímanie, denné »hľadenie do zrkadla« - každodennú reflexiu našich pokrokov, alebo aj to, čo, dúfajme, nenastane – nášho státia na mieste alebo regresie v duchovnom živote.
Túto výzvu formuluje Klára v liste Anežke takto: »Do tohto zrkadla sa dívaj denne, ó, kráľovná a nevesta Ježiša Krista: A pozoruj v ňom stále svoju tvár. Tak budeš úplne, zvonku i zvnútra, ozdobená tými najkrajšími kvetmi a odevami všetkých cností, ako sa to patrí, ty dcéra a milovaná nevesta Baránka, najvyššieho Kráľa!«

5. Metóda rozjímania svätej Kláry
Klára používa pri rozjímaní vlastnú metódu, ktorú vyčítame z jej druhého listu Anežke Pražskej:
»Nechaj sa ním zasiahnuť!
Uvažuj!
Pozeraj sa na Ježiša plná túžby nasledovať ho

Rozjímanie (rozjímavá modlitba) je podľa svätej Kláry vo svojej podstate dar darovaného vhľadu,
zhliadnutie jadra objektu rozjímania.

A tak aj stále hlbšie prenikanie do predmetu rozjímania. Možno sa tu hodí príklad potápača: Ako je potápač obklopený vodou, a vnára sa ešte hlbšie až dosiahne dno, tak má byť ten, čo rozjíma, obklopený objektom svojho rozjímania,
všetky svoje myšlienky,
všetky zmysly upriamiť naň,
a tak doň stále viac prenikať.
Rozjímavá modlitba je teda »smädiace« a »hladujúce« čerpanie najhlbších hĺbok rozjímaného.

Tretí krok tvorí »nasýtenie sa pohľadom« na zhliadnutom.
Z tohto rozjímania plynie takpovediac ako nevyhnutný následok, uskutočnenie videného v každodennom živote.
Napríklad: Ak som rozjímal(a) Spasiteľa v jeho najväčšej pokore, tak nemám zostať len pri chvále tejto pokory; ak som aj potom pyšný/á a veľa si o sebe myslím, tak to len ukazuje, že som kontempláciu vôbec nepochopil/a. Také konanie by bolo, ako sa domnievam, úplne bez zásluhy a dokonca hriešne.
Naopak musí pre mňa osobne z rozjímania plynúť fakt, že v sebe podporím všetko, čo je pokorné a zničím všetko, čo pokore Krista, ktorého zrkadlovým obrazom sa chcem stať, protirečí.
 
Poznámka: Kontemplácia musí ústiť do aktívneho nasledovania Krista – iba takto bude požehnaná a v ňom úplná!

6. Rozjímavá modlitba - »to jedno potrebné«!
Kontemplácia je veľmi dôležitá pre cirkev. Všetky vonkajšie aktivity nestoja za nič, ako nie sú výsledkom a plodom kontemplácie.
O tom je aj svätá Klára skalopevne presvedčená, čo vidno z toho, že v treťom liste Anežke Pražskej jasne píše o tomto »jednom potrebnom«; čo je jasne poukazuje na Lukáš 10/42, kde sa píše: »a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.«
To neplatí len pre klarisky, ale dá sa uplatniť v rámci stavovských povinností aj v živote každého jedného z nás.
(Prameň: "Dienst am Glauben", Heft 3 - 1994, S. 68-70, Innsbruck)

Srdečná vďaka autorovi článku za povolenie jeho uverejnenia na našej stránke.